Jadrová elektráreň Temelín bude zisková
Českí analytici sa zhodujú na ziskovosti elektrárne Temelín po jej dokončení. ”Samozrejme hrajú rolu aj ostatné faktory ako energetická sebestačnosť krajiny, ale tie nijako nenarušujú potencionálnu výnosnosť projektu,“ vyhlásil Milan Vaníček zo spoločnosti Atlantik.
Samotná výroba elektrickej energie v jadrových elektrárňach je výrazne lacnejšia než napríklad v uhoľných alebo paroplynových elektrárňach. „To je ale vyrovnané vyššími nákladmi na výstavbu nových jadrových zdrojov. Zatiaľ, čo uhoľná elektráreň sa dá zriadiť za 40 mil. českých korún za MW a plynová aj za 25 mil. českých korún za MW, u jadrových zdrojov sa náklady na výstavbu pohybujú medzi 60 až 100 mil. českých korún za MW výkonu,“ dodal Marek Hatlapatka zo spoločnosti Cyrrus.
Rentabilita výroby jadrovej elektrárne si vyžaduje dlhodobú životnosť a vysoké využitie kapacity. „V prípade, že nevzniknú nejaké umelo vytvorené náklady, či bariéry, akými sú zdanenie výroby v jadrových elektrárňach, tak by mala byť výroba v Temelíne efektívna ako výroba bez emisií a s nízkymi prevádzkovými nákladmi,“ skonštatoval Petr Hlinomaz z BH Securities.
Náklady na dostavbu dvoch nových blokov Temelína by mali dosiahnuť niekoľko stoviek miliárd českých korún. Odhady sa rôznia, podľa Petra Hlinomaza to bude menej ako 500 mld. českých korún. Vládny splnomocnenec pre dostavbu Temelína Václav Bartuška si myslí, že cena dostavby bude uvedená až v ponukách dodávateľov v roku 2012. Ekologické hnutie Dúha hovorí o rozpočte 360 miliárd.
Temelín v súčasnosti disponuje dvomi jadrovými blokmi. Každý z nich má inštalovaný výkon 1000 MW, po rozšírení by mala elektráreň získať ďalších 2400 až 3200 MW inštalovaného výkonu. Prevádzkovateľ ČEZ plánoval, že dva nové bloky elektrárne začnú vyrábať prúd v roku 2020. Výber víťaza výberového konania na dostavbu sa však oneskorí zhruba o rok. Pôvodne ČEZ plánoval uzavrieť zmluvu s víťazom tendru na začiatku roku 2012.
Do tendra na dostavbu Temelína sa prihlásili americký Westinghouse, česko-ruské konzorcium Škoda JS, Atomstrojexport a Gidopress a francúzska spoločnosť Areva.
ČTK, energia
K téme
