Izolácia podlahy zníži tepelné straty

V dome s nezateplenou podlahou prichádzate približne o 10 % tepla. Zateplenie predstavuje významné riešenie vzniknutých tepelných strát. Ešte pred tým, než sa do izolácie pustíte kontaktujte odborníka, ktorý vám poradí aký materiál zvoliť, akú hrubú potrebujte izoláciu, resp. ako potupovať pri zateplení – či zatepľovať zvrchu alebo zospodu.

Zatepľujte podľa typu domu

V závislosti od typu domu zvážte, ktorý druh zateplenia zvoliť a aké stavebné riešenie je pre vás vhodné. Spravidla môžu nastať 4 alternatívy:

• v prvom prípade ide o podlahu v nepodpivničenom dome, či už novostavbe či staršom dome,
• druhý najčastejší prípad je, keď potrebujeme zatepliť podlahu nad pivnicou alebo nad nevykurovaným prízemím. V tomto prípade väčšinou ide o staršie budovy, môže však ísť aj o novostavby,
• ďalším typom je s podlahou nad vonkajším priestorom. Ide napr. o byt nad otvoreným prejazdom, priechodom a pod.,
• taktiež môže ísť o podlahy lodžií nad vykurovanou miestnosťou.

Stavebné riešenia sa v každom z menovaných prípadov líšia a je preto potrebné postupovať odlišným spôsobom. V nasledujúcich riadkoch s však zameriame predovšetkým na prvé dva, ktoré sa v praxi objavujú najčastejšie.

Zateplenie podlahy podpivničeného domu

Z vykurovaných obytných miestností časť tepla uniká do miest s nižšou teplotou, teda napr. do pivníc či suterénnych nevykurovaných priestorov. Riešením tohto problému však je zateplenie podlahy.

Ak plánujete zatepľovať podlahu nad pivnicou, dajte si pozor na hrúbku tepelnej izolácie. Ak bude tenká, úspora sa zníži, no k únikom tepla bude dochádzať aj naďalej. Pokiaľ však zvolíte síce dostatočnú, ale zato hrubú izoláciu, problém môže nastať so zvýšením podlahy, ktorý sa nedá vždy realizovať.

„V takom prípade je riešením zateplenie podhľadu zo strany nevykurovanej miestnosti. Ide o odporúčaný postup vhodný z hľadiska akumulácie tepla v zateplenej stropnej konštrukcii. Výhodnejší je aj preto, že sa do podhľadu spravidla vojde dostatočná hrúbka tepelnej izolácie, „hovorí Ing. Jiří Veselý, energetický poradca združenia Energy Centre České Budějovice (ECČB). Namiesto zvyšovania výšky podlahy teda odborník radí znížiť podhľad v nevykurovanej miestnosti.

Aký izolačný materiál použiť?

Pre zateplenie podhľadu v nevykurovanej miestnosti sa ako izolačný materiál najčastejšie používajú dosky EPS, ktoré sa lepia a mechanicky ukotvujú k podhľadu s povrchovou úpravou tenkovrstvovej omietky.

Alternatívou pre polystyrén sú dosky z minerálnej vlny, ktoré majú vysokú paropriepustnosť a sú nehorľavé, nedajú sa však pre nasiakavosť použiť vo vlhkých miestnostiach. „Vláknité izolácie sa tiež môžu použiť v kombinácii so zníženým zaveseným podhľadom, napríklad zo sadrokartónu. Tu dosiahnete aj zlepšenie akustických vlastností stropu, „vysvetľuje Veselý.

Ocitnúť sa ale môžete aj v situácii, keď nebude na zateplenie zo strany podhľadu nevykurovanej miestnosti dostatok miesta. V takom prípade možno položiť izolačné dosky do podlahy, pričom sa podlaha mierne zdvihne, cca o 2 – 4 cm. Použite však dosky s čo možno najmenšou tepelnou vodivosťou. „Dobré skúsenosti máme s podlahovými doskami z polyuretánu, kde je na povrchu jedna alebo obojstranne nalepená hliníková fólia, ktorá odráža časť sálavého tepla späť do interiéru,“ informuje Veselý.

Ak máte v pláne inštalovať v miestnosti podlahové vykurovanie, je potrebné zvoliť dostatočnú hrúbku izolácie – aspoň 16 cm. Izolačný materiál vložte priamo pod vykurovanú vrstvu, teda nie pod podhľad.

Akú hrúbku izolačného materiálu zvoliť?

Návrh hrúbky zateplenia podlahy sa riadi požiadavkami normy STN 73 0540-2: 2002 –  Tepelná ochrana budov: Časť 2: Požiadavky. Norma stanovuje tepelnotechnické požiadavky pre vyhovujúci celkový návrh budov tak, aby bol zaistený požadovaný stav vnútorného prostredia pri ich užívaní. Norma predpisuje hodnotu súčiniteľa prestupu tepla UN (W.m-2.K-1) v dvoch úrovniach:

• Požadovaná hodnota je maximálna prípustná hodnota
• Odporúčaná hodnota je hodnota, pri ktorej sa minimalizujú straty tepla, a používa sa pri návrhu nízkoenergetických domov. Pre tzv. energeticky pasívne budovy sa počíta s 2/3 odporučenej hodnoty

Stanoviť si ale izolačný materiál a jeho hrúbku podľa oka, odborník rozhodne neodporúča. „Návrh hrúbky izolácie musí vždy stanoviť projektant s ohľadom na použitý materiál izolácie, konštrukciu a stavebné riešenie stropnej konštrukcie so zohľadnením všetkých požiadaviek normy,“ upozorňuje Veselý.

Zateplenie podlahy nepodpivničeného domu

Ak sa púšťate do zatepľovania podlahy nepodpivničeného domu, záleží predovšetkým od toho, či ide o rekonštrukciu alebo novostavbu. Pri rekonštrukcii je totiž potrebné odstrániť pôvodnú podlahu a často vykonať sanačné opatrenia, ktoré znížia vlhkosť – položte hydroizolačnú vrstvu.

„Ak máte vyriešenú izoláciu proti zemnej vlhkosti a radónu, riešte ďalej už len úniky tepla. Väčšinou sa na betónovú dosku s hydroizoláciou aplikuje podlahový polystyrén (biely alebo sivý) a ten sa zaleje ešte ďalšou vrstvou betónu s hrúbkou cca 6 cm, „hovorí Ing. Petr Vacek zo Saint-Gobain Construction Products CZ.

Voľba hrúbky izolačného materiálu

Pri použití bežných podlahových EPS postačí pre splnenie minima 10 cm dosky, pre normu doporučenú už 14cm dosky, samozrejme pre nízkoenergetický štandard musia byť dosky ešte hrubšie. „Pozdĺž obvodových stien je možné použiť drahšie ale lepšie izolujúci dosky XPS alebo PU. Je potrebné zatepliť aj soklovú časť domu a základ pod terénom z vonkajšej strany,“ odporúča Jiří Veselý.

Pozor je dobré dať si pri výbere polystyrénu pre podlahu garáže. Tu je totiž nutné vybrať polystyrén vyššej pevnosti, vhodný je napr. extrudovaný polystyrén.

Aký izolant pod plávajúcu podlahu?

Pokiaľ vám ide nielen o tepelnú izoláciu, ale nap.r medzi obytnými priestormi aj o izolácii akustickú, používa sa 2 až 5-centimetrová vrstva tvrdej minerálne vaty alebo špeciálneho elastifikovaného polystyrénu.

„Aby sa zaťaženie od nábytku a prevádzky v miestnostiach roznášalo rovnomerne, akustická izolácia sa rozšíri o roznášaciu vrstvou, ktorá je tzv.“ plávajúca“ na akustickej podložke. Používa sa tenká betónová doska s výstužou (cca 6cm), anhydritový poter (cca 4cm), alebo OSB dosky plošne spájané (cca 2,5 cm). Na túto roznášaciu dosku už možno aplikovať pohľadovú nášľapnú vrstvu – koberec, PVC, dlažbu, a pod.“ uzatvára Petr Vacek.

Energia, nazeleno.cz

Text publikujeme v zmysle Zmluvy o obsahovej spolupráci.

K téme