Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
7. apríla 2011 Elektrina a elektrická energia od Energia.skSITA

Iva Fabušová: Financovanie opatrení na splnenie emisných limitov firmy samy nezvládnu

Odhadované náklady na splnenie požiadaviek smernice o priemyselných emisiách, ktoré musia splniť veľké spaľovacie zariadenia  energetických podnikov, by sa mali pohybovať v rozmedzí od 360 – 1010 mil. eur. Horná hranica pritom predstavuje využitie technológií s najvyššou účinnosťou. Ide o jeden zo záverov štúdie „Dopady smernice o priemyselných emisiách na priemysel a energetiku SR“. Vypracovala ju Asociácia priemyselnej ekológie (ASPEK) na priame zadanie ministerstva hospodárstva SR v čase od apríla do septembra 2010.

Konečné náklady podnikov budú podstatne vyššie, predpovedá Fabušová

Prieskumu v dvoch kolách sa zúčastnili aj podniky zo sektora energetiky. Ako uviedla Fabušová, respondenti sa v prieskume zamerali výlučne na oblasť emisií do ovzdušia, na svoju schopnosť splniť predpísané emisné limity. Ako ďalej spresnila, požiadavky najlepších dostupných techník (BAT) sa však vzťahujú na celý výrobný, materiálový a technický proces.

„Veľká časť respondentov neuviedla svoje odhadované náklady na zosúladenie sa s požiadavkami smernice,“ dodala Fabušová. Výpovedná hodnota prieskumu je preto čiastočne obmedzená. Dôvodmi sú podľa nej neexistencia referenčného dokumentu v danom období prípadne sa v čase spracovania štúdie firmy nevedeli dostatočne zorientovať a odhadnúť si svoje náklady.

Konečné náklady priemyselných podnikov preto môžu byť podstatne vyššie ako sa uvádza vo výsledkoch štúdie.  „Čísla, ktoré sme tu dnes videli zďaleka nie sú konečné. Môžeme povedať, že tie skutočné náklady budú oveľa vyššie,“ dodala Fabušová.

Energetické firmy chcú najviac pomoc Bruselu

Priemyselné podniky majú niekoľko možností ako zmierniť dopady európskej smernice o emisiách.  Najväčší záujem z energetických koncernov bol o podporu z fondov EÚ (70 %), vyplynulo zo štúdie. „Vzhľadom na veľkú finančnú náročnosť týchto opatrení je zrejmé, že bežným spôsobom si firmy tieto opatrenia na ekologizáciu neufinancujú,“ doplnila Fabušová.

Veľký záujem možno dokumentovať aj pri záujme o zaradenie do prechodného národného programu pre veľké spaľovacie zariadenia. Prípravná fáza by už podľa Fabušovej mala prebiehať, keďže od januára 2012 by sa firmy mali podľa tohto programu správať. Záujem z priemyselného sektora je aj o výnimky pre ukončenie prevádzky po dosiahnutí 17.500 hodín alebo opatrenia pre miestne teplárne s tepelným výkonom do 200 MW.

Najviac problémové sú emisie oxidu dusíka

So záverov dopadovej štúdie ďalej vyplýva, že pri posudzovaní dôsledkov smernice bude dôležité zohľadniť obmedzenie produkcie oxidov dusíka. Emisie NOx predstavujú podstatne väčší problém ako emisie oxidu siričitého SO2. Týka sa to rovnako tých existujúcich zariadení, ktoré spaľujú ako palivo zemný plyn včítane paroplynových cyklov.

Príspevok Ivy Fabušovej (ASPEK) odznel 5.4. 2011 na konferencii „Priemyselné emisie – dopady legislatívnych opatrení na priemyselné podniky v súvislosti s vypúšťaním emisií“, ktorá sa konala v dňoch5-6.4.2011 v Bratislave. Organizátorom je Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku (ASPEK). Portál „energia“ bol mediálnym partnerom.

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.