Island sprístupní podmorské ložiská uhľovodíkov zahraničným investorom
Vláda na Islande plánuje na jeseň otvoriť výsostné islandské vody zahraničným ropným firmám. Cieľom je využiť prírodné bohatstvo na podporu zadĺženého hospodárstva. Informovala o tom ministerka energetiky Katrin Juliusdóttirová. Ekonomika krajiny sa v roku 2009 prepadla do recesie, záväzky bánk dosiahli osemnásobok HDP ostrova. Nedávno však hospodárstvo zaznamenalo oživenie a vláda verí, že rozvoj bohatých ložísk sa stane jedným z najsilnejších pilierov budúceho rastu ekonomiky.
Od 3. októbra do 2. apríla budúceho roka budú môcť medzinárodné ropné firmy požiadať o licencie na prieskum podmorských ložísk v lokalite Dreki (v islandskom jazyku drak) severovýchodne od Islandu. V prípade úspešného tendra by tak Island prvýkrát sprístupnil svoje podmorské ložiská ropy a plynu. Reykjavík sa pokúsil o takýto tender už v roku 2009, vtedy ale nebol úspešný. Krátko predtým totiž vypukla finančná kríza a záujem firiem bol slabý.
Vláda zatraktívnila legislatívu pre zahraničných investorov
Tentoraz to bude iné, je presvedčená Juliusdóttirová. Podľa nej na jednej strane je v súčasnosti vo svete už lepšia situácia a na druhej strane vláda upravila daňové zákony. To by malo zatraktívniť Island pre zahraničných investorov. „Daňový systém sme upravili a je schopný konkurencie napríklad voči nórskemu daňovému systému,“ povedala ministerka.
Islandské zdroje ropy a zemného plynu by mohli podľa amerického inštitútu Geological Survey predstavovať okolo 90 miliárd barelov ropného ekvivalentu. Neďaleko Dreki robí prieskum Nórsko a na západ od Islandu spoločnosť Cairn Energy plánuje začať s ťažbou ropy. Výkonný riaditeľ nórskej ropnej spoločnosti Statoil Helge Lund pre agentúru Reuters povedal, že firma nevylučuje vstup do islandského tendra. „Zaujímame sa o všetky oblasti blízko Nórska,“ povedal Lund.
Okrem sprístupnenia ropných a plynových ložísk skúma Island možnosti aj na položenie elektrického kábla, ktorý by po morskom dne dodával islandskú elektrinu do 800 km vzdialeného Škótska. Obchod s elektrinou, ktorú ostrov získava výhradne ekologicky (vodná, geotermálna) by mohol byť ďalším vhodným zdrojom devíz.
„Veľký objem našich energetických zdrojov je nevyužitý,“ povedala Juliusdóttirová s tým, že tieto projekty umožnia Islandu väčšiu diverzifikáciu ekonomiky.
Ďalšie privatizácia v energetike sa neplánuje
Islandská vláda odmieta pokračovanie privatizácie v oblasti energetiky. To sa prejavilo najmä na začiatku roka, keď akvizícia islandskej firmy HS Orka pôsobiacej v oblasti geotermálnej energie vyvolala na Islande pozdvihnutie. Viac než 98 % firmy HS Orka kúpila kanadská spoločnosť Magma Energy, čo niektorí politici a aktivisti odsúdili, najmä speváčka Björk, podľa ktorej by cudzinci nemali vlastniť prírodné zdroje krajiny. Neskôr Magma, ktorú medzičasom kúpila ďalšia kanadská firma Alterra Power, oznámila, že v úsilí zmierniť napätie medzi ňou a Islanďanmi, predá štvrtinu podielu v HS Orka.
TASR, energia
K téme
