Iracký Kurdistan podpísal ropný kontrakt s Exxonom
„Je to záväzná zmluva. Kompletnú dohodu sme podpísali 18. októbra 2011,“ povedal na ropnej konferencii v Irbílu minister prírodných zdrojov kurdskej regionálnej vlády Asti Haurámí. O kontrakte v minulých dňoch hovorili zdroje z kurdskej vlády. Exxon to podľa agentúry Reuters komentovať odmietol.
Centrálna vláda v Bagdade, ktorá si robí výlučné právo na kontrolu ropných zásob v celej krajine, však platnosť kontraktu spochybňuje. Iracké ministerstvo ropného priemyslu v piatok (11.11.) poslalo Exxonu listy, kde upozornilo na to, že kontrakty s kurdskou vládou budú považované za nelegálne. Bagdad tiež krok Exxonu označil za porušenie zmluvy, ktorej vláda udelila firme licenciu na rozvoj juhoirackého ropného poľa Západná kurna, kde je približne 8,7 mld. barelov ropy.
Iracký Kurdistan je v posledných dňoch stabilnejším a bezpečnejším než zvyšok Iraku. Ten viac ako osem rokov po zvrhnutí Saddáma Husajna americkou inváziou stále trpí násilnosťami a čelí útokom ozbrojencov. Kurdská vláda už podpísala ropné kontrakty s radom menších zahraničných firiem, zmluva s Exxon je však pre ňu, ktorú uzavrela s globálnym koncernom.
Úrad podpredsedu vlády Husajna Šahristáního v sobotu vydal vyhlásenie, podľa ktorého Irak bude rokovať s firmou, ktorá poruší zmluvu s vládou, „rovnakým spôsobom ako v minulosti s podobnými firmami“. V septembri Irak oznámil, že americkej firme Hess zabráni zúčastniť sa štvrtej irackej aukcie licencií na prieskum a ťažbu, pretože podpísala dohody s kurdskými regiónom.
Podľa analytikov je však zrejme účasť Exxon na rozvoji južných polí pre ústrednú vládu príliš dôležitá, než aby svoje hrozby splnila. „Hrozby Bagdadu voči spoločnosti Exxon nie sú ničím iným než hrozbami. Bagdad nezruší kontrakty v južnom Iraku, pretože Exxon Mobil nie je žiadna malá firma a je si vedomá vplyvu každého svojho kroku,“ povedal analytik Alí Husajn Balú, ktorý bol šéfom parlamentného výboru pre ropu a plyn.
Dohoda s Exxon podporí ambiciózne plány Kurdistanu na zvýšenie ťažby ropy. Svoju produkciu tu v poslednej dobe výrazne zvyšuje nórska firma DNO alebo turecká Genel Energy.
Predseda kurdskej vlády Barham Sálih na ropnej konferencii povedal, že s Bagdadom dosiahol dohodu o zvýšení kurdského exportu ropy pre budúci rok na 175.000 barelov denne. Povedal tiež, že sa s irackým premiérom Núrím Málikím dohodol, že do konca tohto roku predloží vláda parlamentu nový zákon o ropných uhľovodíkoch, ktorý sa bude držať pôvodnej dohody politických blokov z roku 2007. Iracká vláda nedávno schválila kontroverznú verziu zákona, ktorá dáva viac právomocí centrálnej vláde.
Irak teraz ťaží 2,9 mil. barelov ropy denne a exportuje okolo 2,1 mil. barelov. Vo výraznejšom zvýšení vývozu mu bráni stále nedostatočná infraštruktúra. Irak má v pláne zvýšiť ťažbu do roku 2017 na 12 mil. barelov denne, ropný kartel OPEC však za realistickejší cieľ považuje úroveň 8 mil. barelov.
Zdroj: ČTK, energiaq
Ilustračná snímka: SITA/AP Photo
K téme
