Implementácia tretieho balíčka nebude jednoduchá
Implementácia tretieho energetického liberalizačného balíčka do slovenskej legislatívy prostredníctvom noviel zákona o energetike a o regulácii v sieťových odvetviach nebude taká jednoduchá. Odborná verejnosť, ako aj poslanci Národnej rady SR našli v energetických zákonoch viacero otáznikov. Všetky strany sa spolu s Ministerstvom hospodárstva SR na rokovaní Komisie pre energetiku, ktorá pôsobí pri Výbore NR SR pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, dohodli ešte na dodatočnom rokovaní o otvorených otázkach a doriešení problémových vecí na samotnom hospodárskom výbore.
Na rokovaní energetickej komisie zazneli napríklad výhrady k využívaniu tzv. korekčného faktora. V novele zákona o regulácii v sieťových odvetviach by sa malo podľa predsedu Komisie pre energetiku a poslanca NR SR Stanislava Janiša jasne definovať uplatňovanie korekčného faktora len na samotnú komoditu, a nie aj na jej distribúciu. Podľa Janiša by podľa súčasného znenia novely totiž hrozilo, že energetická firma by investovala neobmedzené množstvo prostriedkov, napríklad do svojej distribučnej siete, a tie by si potom mohla na základe korekčného faktora uplatniť v nasledujúcom roku ako oprávnený náklad. To by malo potom podľa Janiša výrazne negatívny dopad na konečnú cenu dodávanej energie pre odberateľov.
Prehodnotiť by sa mali viaceré otázky
Predstavitelia spoločností Východoslovenská energetika, a.s. a Západoslovenská energetika, a.s. zase na rokovaní komisie upozornili na potrebu upraviť v zákone o energetike nutnosť fyzických odpočtov pri zmene dodávateľa energií. V súčasnosti robia energetické spoločnosti pri zmene dodávateľa odpočty na základe priemerného odberu. „Je to niečo, čo nás v čase posúva späť. Dokonca aj alternatívni dodávatelia energií nevidia dôvod to zavádzať,“ uviedol Branislav Sušila z Východoslovenskej energetiky. „Vidíme to ako krok, čo nielenže neprispeje k zmene dodávateľa, ale vyvolá aj dodatočné náklady prevádzkovateľov distribučných sústav a následne aj finálnych cien energií,“ dodal Marián Kapec zo Západoslovenskej energetiky. Predstavitelia ministerstva hospodárstva prisľúbili v tejto veci nájsť ešte kompromisné riešenie.
Podľa predsedu regulačného úradu Jozefa Holjenčíka sa musí v energetických zákonoch vyriešiť aj postavenie energetických firiem, ktoré chcú na slovenskom energetickom trhu podnikať, pričom sú registrované v zahraničí. Podľa Holjenčíka takéto firmy potom nebudú rešpektovať povinnosti, ktoré im vyplývajú zo slovenskej legislatívy. Regulačný úrad sa tak obáva, že nebude mať na nich dosah. Predstavitelia rezortu hospodárstva na rokovaní energetickej komisie prisľúbili k tejto otázke rokovania.
Prilepšiť by si mali odberatelia energií
Po implementovaní tretieho energetického liberalizačného balíčka by si mali polepšiť najmä odberatelia energií. Podľa nového zákona o energetike budú môcť napríklad odberatelia zmeniť dodávateľa elektrickej energie alebo zemného plynu v priebehu troch týždňov a bez poplatkov. Po prijatí návrhu energetického zákona bude mať odberateľ elektriny a plynu z kategórie domácnosti taktiež právo odstúpiť od zmluvy počas takzvanej lehoty na rozmyslenie v dĺžke siedmich pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy. Novým zákonom by sa tiež mala zaviesť nová definícia pojmu zraniteľný odberateľ elektriny. „Návrh zákona výrazne posilňuje práva odberateľa elektriny a odberateľa plynu s dôrazom na ochranu zraniteľných odberateľov,“ uviedlo ministerstvo v navrhovanom zákone. Spotrebitelia by mali mať po implementácii energetického balíčka právo dostať konečné vyúčtovanie do štyroch týždňov po zmene dodávateľa, či právo na zrozumiteľné údaje o svojej spotrebe a cene elektriny a plynu.
Nový zákon stanoví oddelené vlastníctvo v prenosovej sústave
Návrhy energetických zákonov taktiež obsahujú nový režim možností ako oddeliť výrobné činnosti a dodávateľské činnosti od prevádzky prenosovej sústavy alebo prevádzky prepravnej siete. Oddelenie výroby a dodávky elektriny od prenosovej sústavy sa bude podľa návrhu realizovať prostredníctvom modelu úplného oddelenia vlastníctva. Oddelenie výroby a dodávky plynu od prepravnej siete bude možné uskutočniť využitím troch modelov, a to úplné oddelenie vlastníctva, vytvorenie nezávislého prevádzkovateľa siete a zriadenie nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete. V oblasti plynárenstva preferuje rezort hospodárstva zriadenie nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete ITO (Independent Transmission Operation), čo znamená posilnené účtovné a právne oddelenie prevádzkovateľa prepravy.
Posilní sa postavenie a kompetencie ÚRSO
Návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach definuje postavenie a kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a Rady pre reguláciu. Niektoré kompetencie Rady sa tak presunú na ÚRSO. Podľa ministerstva cieľom je posilniť jeho postavenie v súlade so smernicami ako jediného národného regulačného orgánu. V porovnaní s doterajšou úpravou sa regulačnému úradu zveruje napríklad právomoc kontrolovať transparentnosť a súťaž na trhu a prijímať sankcie za nedodržiavanie stanovených pravidiel trhu. Návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach už nepočíta s reguláciu ceny zemného plynu určeného na výrobu tepla pre domácnosti.
So zákonom nesúhlasí opozícia
Otázne je, či s energetickými zákonmi bude nakoniec súhlasiť aj prezident SR. Opozičný poslanec za stranu SMER-SD Ľubomír Jahnátek sa chce totiž dohodnúť s predsedom strany Robertom Ficom, či budú kvôli týmto zákonom iniciovať stretnutie u prezidenta SR. Ten zákony nemusí odobriť svojím podpisom aj keď ich schváli parlament. „Takto implementovaný tretí energeticky balíček je pre nás neprijateľný. Minimálne jasné nie povieme takejto implementácii v parlamente,“ povedal začiatkom novembra pre agentúru SITA Jahnátek.
Opozičnému poslancovi, ktorý bol za vlády Roberta Fica ministrom hospodárstva, prekáža najmä fakt, že pri implementácii tretieho liberalizačného balíčka vypadla z energetických zákonov kontrola správania sa energetických monopolov. Poslancovi prekáža aj skutočnosť, že implementácia tretieho energetického balíčka nie je prispôsobená pomerom, ktoré vládnu na slovenskom energetickom trhu. „V energetických zákonoch sú väčšinou iba na hrubo opísané state z európskej smernice a zo starého zákona o energetike,“ konštatoval Jahnátek.
Zdroj: SITA, energia
K téme
