Gazprom odmieta vyšetrovanie zavedené proti nemu Európskou komisou
Komentátorov tamojších denníkov Vedomosti a Kommersant viac zaujíma, čo by zavedenie kartelového vyšetrovania Európskou komisiou (EK) v utorok (4. 9.) mohlo stáť Gazprom a ruský štát. Odhadovaná suma postihu by mohla dosiahnuť 4 až 5 miliárd eur, teda hodnotu desatiny až 10 % jeho ročného výnosu.
Gazprom však obvinenia z neúmerne vysokej ceny plynu pre členov EÚ v strednej a východnej Európe odmieta. Tvrdí, že je spravodlivá. Pridržiava sa medzinárodného práva a zvykov trhu EÚ. Súčasne upozorňuje, že Gazprom bol založený v súlade s ruským právom a preto nepodlieha „pod jurisdikciu EÚ“.
Pre niektorých komentátorov má zavedenie protikartelového vyšetrovania EK aj znepokojujúci podtón, pretože Gazprom upozorňuje na svoj „status strategickej organizácie“ podliehajúcej štátnej kontrole.
Tradične sa štátny koncern, ktorý kontroluje 20 % celosvetových zásob zemného plynu, pokladá za zahraničnopolitickú zbraň Kremľa. Aj preto zostal Vladimir Putin pokojný, keď úrady západných krajín vlani v septembri uskutočnili razie u zákazníkov Gazpromu a hľadali jeho sporné zmluvy s nimi.
Nové vyšetrovanie proti Gazpromu je druhým krokom v tomto smere, ale kým sa dospeje k nejakým záverom, môžu prejsť roky. Taký názor vyjadrili dnes oba denníky.
Koncern zdôrazňuje, že bez ohľadu na protikartelové vyšetrovanie má záujem o spoluprácu s EÚ. Nielen Šéf Gazpromu Alexej Miller, ale najmä prezident Vladimir Putin dávajú jasne najavo, že ak Západ bude robiť problémy Rusku, krajina sa viac zameria na Ďaleký východ, kde štáty prahnú po energetických surovinách. Ide najmä o Čínu, Kórejskú republiku a Japonsko.
Vlani predával Gazprom odberateľom za hranicami bývalého Sovietskeho zväzu 1000 kubických metrov plynu priemerne po 280 eur, tento rok stúpla cena na 329 eur.
EÚ sa nevzdáva cieľa zlomiť monopol Gazpromu, jeho kontrolu celého plynárenského systému od vrtov do plynových polí až po potrubie ústiace do rozvodného systému konečných spotrebiteľov.
Zdroj: TASR
K téme
