Francúzska podpora jadra oslabuje
Za návrh zákona hlasovalo 314 poslancov Národného zhromaždenia, dolnej komory francúzskeho parlamentu. Proti sa vyslovilo 219 zákonodarcov. Legislatívou sa musí v nasledujúcich mesiacoch zaoberať Senát, ktorý by mal rozhodnúť o prijatí alebo neprijatí zákona najneskôr na jar budúceho roka.
Cieľom zákona je pokračovať v redukcii spotreby energií vo Francúzsku tak, aby sa v roku 2050 dostala na polovicu v porovnaní s rokom 2012. Text dokumentu počíta aj s výrazným, hoci postupným znižovaním emisií skleníkových plynov. Do roku 2030 to má byť o 40 % menej v porovnaní s rokom 1990, a ďalej o tri štvrtiny v rozmedzí rokov 2030 až 2050.
Vládni socialisti, ktorí bojujú s vysokou nezamestnanosťou, sľubujú, že zákon o „energetickom prechode“ vytvorí v horizonte 3 rokov 100-tisíc pracovných miest v rámci presadzovania obnoviteľných zdrojov energie.
Znižovanie závislosti energetiky na jadre sa stalo jedným z predvolebných sľubov prezidenta Françoisa Hollandea. V čase kampane dnes už úradujúceho prezidenta rezonoval najmä osud najstaršej a vo verejnosti neobľúbenej elektrárni, ktorá sa nachádza na východe krajiny, v oblasti silne náchylnej k zemetraseniam. Atómka Fessenheim, ktorej inštalovaný výkon predstavuje 1.800 MW, sľúbil Hollande uzavrieť do roku 2016.
Veľa odborníkov, naposledy aj ministerka pre životné prostredie Ségolene Royalová, ale termín ukončenia prevádzky elektrárne Fessenheim spochybnilo.
Atóm ako pilier národného hospodárstva
K rozvoju jadrovej energetiky vo Francúzsku výrazne prispel pozitívny postoj obyvateľov. Hoci verejná mienka voči ajdru je v súčasnosti viac fragmentovaná než v minulosti, podpora ľudí stále prevažuje. V krajine navyše pôsobia dvaja globálni hráči v tomto sektore, spoločnosť Areva a EDF, s účasťou francúzskeho štátu. Výraznejší odklon od atómovej energetiky by preto poškodil domáce hospodárstvo.
Odchádzajúci šéf spoločnosti EDF Henri Proglio v reakcii na schválenie zákona uviedol, že energia z atómu bude mať vo francúzskom energetickom mixe aj v budúcnosti hlavné postavenie. Výroba elektriny z jadrových zdrojov v krajine podľa neho vlani roku stúpla o 2,5 %, čo je dôsledok zredukovania času, počas ktorého sú reaktory odstavené v dôsledku údržby.
Francúzom sa navyše darí exportovať „jadrové know-how“ aj do zahraničia. Začiatkom týždňa vláda podpísala dohodu o jadrovej spolupráci s Juhoafrickou republikou (JAR). Medzivládna dohoda tak otvára cestu pre Arevu, aby sa uchádzala o výstavbu 8 reaktorov v krajine do roku 2023.
Hodnota možnej zákazky v JAR, ktorá dnes prevádzkuje jeden atómový zdroj a potrebuje riešiť akútny nedostatok elektriny, sa odhaduje na 40 mld. eur.
Renesancia jadrovej energetiky vo svete
Európsky tlakovodný reaktor (EPR), ktorý vyvíja štátna Areva, sa má stať vlajkovou loďou francúzskej jadrovej expanzie. Reaktory tretej generácie sa okrem Francúzska stavajú tiež vo Fínsku alebo v Číne. EDF si ako investor zvolil túto technológiu aj v prípade plánovanej elektrárne Hinkley Point C vo Veľkej Británii. Výkupné ceny elektriny v tejto elektrárni bude môcť na základe rozhodnutia Európskej komisie garantovať britská vláda. Ďalšie dva reaktory plánuje EDF v lokalite Sizewell.
Francúzsko je hneď po USA druhým najväčším výrobcom elektriny z jadra. V krajine je v súčasnosti aktívnych 58 reaktorov, ktoré sú umiestnené v celkom 19 atómových elektrárňach. Väčšina z nich je v prevádzke od 70. rokov minulého storočia.
(c) energia.sk (s využitím informácií ČTK)
Tento text sa publikuje v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung.
K téme
