Európska energetická únia je utópia, tvrdia analytici
Pre súčasnú EÚ je myšlienka energetickej únie absolútnou utópiou, myslí si analytik skupiny J&T Michal Šnobr. S takýmto návrhom prišiel poľský premiér Donald Tusk, podporu získal aj od eurokomisára pre energetiku Günthera Oettingera. Vzniknúť by mal orgán, ktorý by nakupoval zemný plyn pre všetky členské štáty EÚ spoločne a za jednotnú cenu.
Rusko je kľúčovým dodávateľom plynu a ropy do EÚ, v súčasnosti čelí kritike západných krajín, že využíva energetiku ako politickú zbraň. „Je paradoxom, že táto iniciatíva prichádza v čase faktického rozpadu myšlienky spoločného energetického trhu EÚ, v situácii, keď sú čím ďalej častejšie v tejto oblasti preferované národné záujmy pred záujmami európskymi,“ uviedol Šnobr pre portál energia.sk.
Vízia energetickej únie v podobe, v akej ju prezentoval premiér Donald Tusk, je podľa neho najmä zhrnutím poľských záujmov. Odlišné predstavy má napríklad Nemecko. Berlín sa prioritne spolieha na ruský plyn získavaný plynovodom Nord Stream, na domácej pôde zase rieši individuálnu energetickú politiku tzv. Energiewende.
Plán EÚ na výstavbu plynovodu Nabucco, ktorý Brusel presadzoval po plynovej kríze v roku 2009, sa nakoniec skončil neúspechom. Nabucco mal podľa pôvodných plánov priviezť prvý kaspický plyn do Európy už v roku 2015. „Realitou sa však stal plynovod South Stream, ktorý do regiónu a Talianska dopraví opäť ruský plyn, hoci v tomto prípade mimo územia Ukrajiny,“ dodal Šnobr.
Plyn z Ruska a rôznorodosť európskych záujmov
Analytik zároveň upozorňuje, že pokiaľ ide o dodávky ruského plynu do Európy, záujmy krajín sú rôzne, mnohokrát dokonca protichodné. Západná Európa v snahe diverzifikovať svoje zdroje zvyšuje dodávky plynu z Ruska, v rokoch 2012/2013 v priemere dokonca o 20 %. „Naopak stredná a východná Európa sa naďalej utápa v dominantnej závislosti na ruskom plyne a treba priznať, že v tomto smere neexistuje šanca, ako sa tejto závislosti zbaviť,“ doplnil.
Dovoz skvapalneného zemného plynu z USA, berúc pritom do úvahy nedostatok regazifikačných terminálov v Európe, nepovažuje Šnobr v strednodobom horizonte za reálne riešenie.
Ku vzniku energetickej únie sa stavia skepticky aj Ján Pišta zo Stredoslovenskej energetiky (SSE). Realizáciu takejto myšlienky nepovažuje za úplne nemožnú, ale ani veľmi pravdepodobnú. „Gazprom, ako každý iný dodávateľ, bude vždy preferovať väčší počet zmluvných strán, pretože jednotný postup by zvyšoval tlak na cenu v jeho neprospech. Mnohí jeho partneri už majú uzatvorené dlhodobé kontrakty, ktoré nebude chcieť zmeniť a od ktorých nie je možné tak ľahko odstúpiť,” skonštatoval pre portál energia.sk.
Proces kreovania takejto inštitúcie by sa navyše podľa Pištu mohol ťahať dlhé roky, keďže rozhodovacie procesy EÚ sa nevyznačujú vysokou akčnosťou. „Ako najproblematickejší prvok však vidím dohodu na cene pre túto úniu, ktorá by mala byť jednotná, no v súčasnosti má každý partner svoju individuálnu cenu a tak bude zrejme nevyhnutný určitý model prerozdelenia, na ktorom to celé môže stroskotať,” myslí si riaditeľom sekcie Nákup a manažment portfólia spoločnosti SSE.
Ohrozí cenová vojna dodávky plynu do Európy?
Gazprom avizoval, že v máji dodávky zemného plynu na Ukrajinu nepreruší. Kyjevu však medzičasom vystavil účet za plyn s varovaním, že ak si svoje podlžnosti nevyrovná, bude požadovať platby za surovinu vopred. Rusko rovnako nevylúčilo, že ak bude nútené zastaviť dodávky, môže sa to dotknúť aj odberateľov v Európe, ktorí odoberajú plyn tečúci cez Ukrajinu.
Ukrajina opakovane reagovala, že nemôže zaplatiť svoje podlžnosti pri súčasnej cene, ktorú jej Gazprom účtuje. Stane sa tak údajne až vtedy, keď ruský exportér zníži cenu komodity na pôvodne dohodnutú úroveň. Ak sa do júna nič nezmení, Pišta očakáva, že export na Ukrajinu sa zníži o ukrajinský podiel. „Nasvedčuje tomu aj vysoký objem ruského plynu aktuálne importovaného na Ukrajinu, ktorý sa v posledných týždňoch pohybuje na tohoročných maximách a ktorý sa dá vysvetliť tým, že Ukrajina si plní zásobníky a pripravuje sa na zastavenie dodávok,“ dodal.
V súčasnosti je stav naplnenia podzemných zásobníkov plynu v Európe vysoko nad dlhodobým priemerom. Nízky dopyt tlačí podľa Pištu cenu komodity v najbližších mesiacoch na trojročné minimá. „V tejto cene je pritom už započítaná aj ukrajinská riziková prirážka, čo znamená, že najbližšie mesiace vrásky na čele zrejme nikomu nerobia,“ skonštatoval.
Výpadok dodávok do Európy nie je v záujme Gazpromu
Problém by ale nastal, keby sa zastavenie dodávok natiahlo až do jesene, teda v čase, keď sa začína dvíhať spotreba zemného plynu. „To však očakáva málokto, inak by cena štvrtého kvartálu bola oveľa vyššia. Gazprom totiž nebude mať záujem čeliť takému dlhému výpadku časti svojich príjmov,“ zdôraznil Pišta, podľa ktorého je ale situácia natoľko nestabilná, že dramatický zvrat sa nedá vylúčiť.
Podľa Michala Šnobra nie je ďalšie vyhrotenie situácia výhodné pre krajiny EÚ, ani samotné Rusko. Predpokladá, že príde k ďalším ukrajinsko-ruským rokovaniam, do ktorých sa budú snažiť zasiahnuť aj iné zainteresované krajiny, predovšetkým Nemecko. „Situácia Ukrajiny je v tomto smere ale mimoriadne komplikovaná, ekonomicky až neriešiteľná,” uzavrel analytik skupiny J&T.
© energia.sk
K téme
