Európa je v názore na jadro rozpoltená

Európa nie je jednotná vo vnímaní atómovej energetiky. „Po Černobyle jadrový priemysel zdôrazňoval, že černobyľská elektráreň bola vybavená nespoľahlivou sovietskou technológiou a že vtedajší Sovietsky zväz nemal žiadnu bezpečnostnú kultúru,“ hovorí expert Greenpeace Aslihan Tumer. „To, čo sa ale stalo v Japonsku, v krajine známej svojou vysokou bezpečnostnou kultúrou ukazuje, že katastrofa sa môže stať kdekoľvek,“ dodáva.

Fukušima a vplyv na verejnú mienku v Európe

V Nemecku efekt Fukušima spôsobil zásadný obrat vo volebných preferenciách pre koalíciu kancelárky Angely Merkelovej, ktorá bola kritizovaná, že vlani rozhodla o predĺžení 17 jadrových reaktorov v krajine. Viac ako 60 % obyvateľov si podľa najnovších prieskumov praje, aby sa od jadra čo najskôr ustúpilo.

V ostatných európskych krajinách tiež došlo k otrasom. Po nešťastí v Japonsku sa vo Veľkej Británii množstvo ľudí, ktorí si prajú obnovenie a ďalšie využívanie jadrových reaktorov, znížilo zo 47 % na 35 %.

V Bulharsku, ktoré má jednu jadrovú elektráreň vybavenú sovietskymi reaktormi, sa po Fukušime takisto znížil podiel stúpencov jadrovej energetiky aj keď verejná mienka aj naďalej zostáva väčšinovo naklonená výstavbe druhej jadrovej kapacity.

O jadre už začali pochybovať aj Francúzi

Dokonca aj vo Francúzsku, šampiónovi jadrovej energetiky, ktorý má druhý najväčší počet elektrární vo svete, si 8 z 10 ľudí praje, aby sa podiel jadra do 30 rokov podstatne znížil v prospech iných energetických zdrojov.

Celkovo je ale Európa v názore na využívanie jadra v budúcnosti rozdelená a rysujú sa tri hlavné tábory. Predovšetkým to sú tradiční odporcovia jadra ako sú Rakúsko a Dánsko. Vedľa nich sú stúpenci jadrovej energetiky, ktorí sú pre ďalšie masívne investície. Sem patrí Francúzsko a väčšina krajín strednej a východnej Európy. Na opačnom póle stoja krajiny, ktoré si prajú s jadrom skoncovať, ako je napríklad Nemecko.

„Krajiny východnej Európy boli jadru priaznivo naklonené vždy,“ hovorí Michaela Stiopolová, jedna z riaditeliek Európskej jadrovej spoločnosti. V týchto krajinách, ktoré boli dlho pod sovietskou nadvládou, je prianie nezávisieť na jedinom dodávateľovi energie, ktorým je Rusko, väčšie než v západnej Európe. „Nedokážem si predstaviť, že by sme jadrové elektrárne zastavili. V našej krajine by to znamenalo katastrofálne ekonomické problémy,“ povedal po havárii vo Fukušime český premiér Petr Nečas.

Francúzsky ministerský predseda Nicolas Sarkozy zase obhajuje pokračovanie jadrovej energetiky nevyhnutnosťou znižovať emisie skleníkových plynov.

Európske krajiny sa každopádne dohodli, že všetkých svojich 143 reaktorov dôkladne preveria a skontrolujú. „Všeobecne máme za to, že európske jadrové elektrárne budú aj naďalej fungovať, ale rozhodnutie o nových projektoch bude určite obtiažnejšie,“ súdi riaditeľka Stiopolová.

ČTK, energia

K téme