EÚ sprísňuje zaobchádzanie s rádioaktívnym odpadom
Európska únia už vie, čo s jadrovým odpadom. V budúcnosti by sa mal skladovať v podzemných zaistených skladoch, ktoré budú fungovať ako konečné úložiská. Všetky členské krajiny EÚ majú za úlohu do roku 2015 pripraviť svoje stratégie, v ktorých povedia, kde a dokedy si takéto svoje sklady vybudujú, resp. v prípade, že niektorá členská krajina nedisponuje vhodnými geologickými štruktúrami, s akou inou členskou krajinou bude na definitívnom skladovaní spolupracovať.
Sklady by sa mali nachádzať v hĺbke 100 – 700 metrov, pričom by sa mali budovať najmä v žulových masívoch alebo ílovitých horninách. V súčasnosti žiaden takýto sklad neexistuje. Experti predpokladajú, že prvé priestory na konečné uloženie rádioaktívnych odpadov by sa mohli sprevádzkovať v horizonte do 40 rokov.
Rada Európskej únie v utorok prijala smernicu o hospodárení s vyhoreným jadrovým palivom a iným rádioaktívnym odpadom zavádzajúcu jednotné pravidlá v tejto oblasti pre všetky členské krajiny. Prostredníctvom tlačového vyhlásenia o tom informovala Európska komisia (EK), ktorá príslušný návrh predstavila ešte v novembri minulého roka. Nové pravidlá sa týkajú i dodržiavania bezpečnostných noriem vypracovaných Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), ktoré sa stanú právne záväznými.
„Po rokoch nečinnosti sa EÚ vôbec prvýkrát zaväzuje ku konečnému zneškodneniu jadrového odpadu. S touto direktívou sa EÚ stáva najrozvinutejšou oblasťou pre bezpečné hospodárenie s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným palivom,“ vyhlásil komisár pre energetiku Gunther Oettinger. Komisia predpokladá, že smernica začne platiť najneskôr v septembri tohto roka.
Nová smernica okrem iného stanovuje, že viaceré členské štáty EÚ sa môžu dohodnúť na používaní spoločného úložiska, vývoz do tretích krajín však bude zakázaný. Vlády budú taktiež povinné informovať verejnosť, ktorá „by mala dostať príležitosti efektívne sa podieľať na rozhodovacom procese“.
V 27 členských štátoch EÚ je dnes v prevádzke 143 jadrových reaktorov na území 14 krajín. Napriek tomu, že prvé z nich začali fungovať už pred viac ako 50 rokmi, na území dnešnej EÚ stále neexistujú konečné úložiská vyhoreného paliva. Dvadsaťsedmička pritom každý rok vyprodukuje okolo 7,5 tis. kubických metrov vysokorádioaktívneho odpadu a ďalších 42,5 tis. kubických metrov ostatného rádioaktívneho odpadu, odhaduje Foratom. Väčšina končí v takzvaných dočasných úložiskách (medziskladoch), ktoré si vyžadujú stály dohľad a navyše sú vystavené riziku havárií či prírodných katastrof. Komisia preto podporuje názor medzinárodných expertov, že najvhodnejším trvalým riešením je ukladanie do hlbinných geologických úložísk.
Energia, ČTK, SITA
K téme
