EÚ: Piatkový summit nastaví pevné základy jednotného energetického trhu

Pripravované závery v oblasti energetiky sa týkajú najmä štyroch hlavných bodov, cieľom Európskej rady je po prijatí Lisabonskej zmluvy v prvom rade prijať základné a záväzné piliere spoločnej energetickej politiky. Energetický sektor je totiž ten, ktorý viditeľne zaostáva za ďalšími segmentmi jednotného trhu, ktorého koncept bol deklarovaný už pred viac než dvoma desaťročiami. „V energetike ide o liberalizáciu, stále potrebujeme vytvoriť také prostredie, kde sa môže zvýšiť konkurencia, tak, aby sme mohli vytvoriť dostupné ceny a opciu pre konečného spotrebiteľa, aby neboli vystavení monopolnému tlaku,“ priblížil hlavný cieľ filozofie jednotného trhu stály veľvyslanec zastupiteľstva SR pri EÚ Ivan Korčok.

V dvoch z týchto štyroch bodoch sa očakáva aj „tuhšia“ debata. V otázke jednotného energetického trhu sú jasne dané formulácie i časové termíny z predchádzajúcich rokov – do roku 2014 by sa mala dokončiť architektúra jednotného trhu a po roku 2015 by už nemal v únii existovať izolovaný ostrov, teda krajina, alebo krajiny, ktoré by sa museli spoliehať na jediného dodávateľa energetických surovín. Do tohto roku by sa mali rozbehnúť aj regionálne iniciatívy pre vytvorenie funkčnej európskej energetickej siete. Do nich je zapojené aj Slovensko. Na úvod summitu je preto naplánované stretnutie premiérov Vyšehradskej štvorky, Rumunska a Bulharska s predsedom Európskej komisie, tieto krajiny majú zodpovedať za vytvorenie severojužného plynového prepojenia počas nasledujúcich rokov. „Severo-južné prepojenie zabezpečí spojenie a integrovanie zdrojov Baltického, Jadranského a Čierneho mora, bude zodpovedať za voľný a diverzifikovaný tok energií cez strednú a východnú Európu a zvýši hospodársku bezpečnosť v regióne i v únii ako celku,“ povedal pred pondelkovým stretnutím šéf EK José Manuel Barroso.

Na samotnom zasadnutí Európskej rady sa očakáva diskusia o miere zapojenia verejného sektora do výstavby energetickej infraštruktúry, kde existujú dva náhľady na vec. „Jedna skupina členských štátov argumentuje, že budovanie energetickej infraštruktúry je otázka alebo úloha pre privátny sektor. My to uznávame, nik nechce preberať celé bremeno financovania na štátny rozpočet. Ale existujú projekty pre štát, ktoré sú z hľadiska bezpečnosti dôležité, ktoré nemusia byť investične lákavé pre privátny sektor. Vidíme to aj pri slovensko-maďarskom plynovom prepojení, kde časť verejných zdrojov z rozpočtu únie je len zlomkom, ale je to podstatný signál pre záujem súkromného sektora,“ naznačil slovenský náhľad Korčok.

Hovoriť sa bude o energetickej účinnosti, ktorá má pre predsedu EK najvyššiu prioritu, takisto sa dostane do ústredia rozhovorov koordinácia energetických politík. Jej súčasťou je aj koncept informovania komisie o bilaterálnych energetických dohodách s tretími krajinami. Druhá diskutovaná téma bude zrejme o energetickom mixe pre budúce desaťročia, kde narazia na seba zástancovia a odporcovia jadrovej energie. Ako udržateľnú a výhodnú formu ju chce predstaviť pred kolegov minimálne český premiér a francúzsky prezident, ktorí s určitosťou vyvolajú nevôľu napríklad u Rakúšanov.

Druhá časť popoludní sa má venovať inováciám a ich úlohe vo zvyšovaní konkurencieschopnosti únie oproti ostatnej časti sveta, dôležitejším sa však javí obedná výmena názorov o ekonomických otázkach, aj keď tentoraz sa závery v tejto oblasti neočakávajú. Podľa expertov však bude veľkou predprípravou na marcový „rušný“ mesiac, kedy sa podľa všetkého dostane na program regulárny marcový summit EÚ (24.-25. marec) i mimoriadny summit eurozóny (4. marec), o uskutočnení alebo neuskutočnení druhého by sa malo rozhodnúť taktiež podľa obeda. Ekonomických tém na prebratie je, ako je už zvykom počas posledného roka, neúrekom, núka sa diskusia o navýšení úverovej kapacity eurovalu, prekonzultovanie progresu v tvorbe Európskeho stabilizačného mechanizmu, počínanie Grécka a Írska po získaní záchranného balíka zo zdrojov eurozóny, EÚ i Medzinárodného menového fondu. Predmetom náročných debát by sa mohol ukazovať aj návrh väčšej sociálnej a hospodárskej koordinácie eurozóny, ktorý pochádza z dielne Nemecka. „Napriek bohatej agende by sa tentoraz rokovania konečne nemali pretiahnuť až do nočných hodín,“ odznelo viackrát z diplomatických kruhov narážajúc na fakt, že v posledných prípadoch summitov si štátnici hlavne pre pretrvávajúcu dlhovú krízu v eurozóne predlžovali pobyt za rokovacími stolmi.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.

Copyright © TASR 2011

K téme