ENTSO-E vydalo prehľad o obchodných zónach v Európe

Súčasný a budúci model pre trh s elektrinou v Európe počíta s rozdelením na obchodné zóny (angl. bidding zones). Pod obchodnou zónou sa rozumie geografické územie, v rámci ktorého môžu jednotliví obchodníci s elektrinou realizovať svoje obchody a výmenu elektriny teoreticky bez obmedzení. Inými slovami, v rámci obchodnej zóny by nemalo dochádzať k väčším preťaženiam sústav v dôsledku realizovania obchodných transakcií.

Na druhej strane, k možným obmedzeniam realizovania výmeny elektriny by malo dochádzať len na rozhraniach dvoch obchodných zón, pričom dôvodom by mohla byť napríklad nedostatočná fyzická kapacita na prenos elektriny z jednej zóny do druhej a opačne.

Prirodzenou otázkou teda je, ako by mala vyzerať konfigurácia obchodných zón v Európe tak, aby reflektovala technické hranice, resp. hranice definované fyzicky nedostatočným kapacitami pre prenos elektriny.

Úloha podľa sieťového predpisu CACM

Potreba posúdiť súčasnú konfiguráciu obchodných zón vyplýva z návrhu sieťového predpisu (NC) CACM, ktorý ENTSO-E predložilo združeniu európskych regulátorov v energetike ACER v septembri 2012. Z článku 38 NC CACM vyplýva, že jednotlivé obchodné zóny by sa mali vytvárať s ohľadom na kritériá ako bezpečnosť prevádzky elektrizačných sústav, celkové efektívne fungovanie trhu s elektrinou, či stabilita a funkčnosť samotných obchodných zón. Podľa sieťového predpisu sa má efektívnosť konfigurácie obchodných zón analyzovať v 2-ročných intervaloch. Proces by mal pozostávať z vypracovania technickej správy prevádzkovateľom prenosovej sústavy a z vypracovania štruktúrneho posúdenia trhu národným regulačným úradom.

Dokument vydaný združením ENTSO-E je prehľadom súčasných preťažení sústav a hlavných trendov, ďalej tiež tokov elektriny, ktoré nie sú dôsledkom alokácie kapacít pre prenos elektriny, či finančná stránka preťažovania sústav. Na druhej strane, ENTSO-E nedefinuje konkrétne odporúčania, dokument má byť len vstupom do ďalšej odbornej diskusie, nakoľko aj NC CACM ukladá zodpovednosť za posúdenie konfigurácie obchodných zón najmä národným regulačným úradom a samotným prevádzkovateľom prenosových sústav.

Preťažovaný slovensko-maďarský profil

Prehľad vydaný ENTSO-E obsahuje i niektoré základné dáta, z ktorých sa je možné dozvedieť napríklad výšku nákladov na zachovanie robustnosti konkrétnej sústavy. Podľa správy, prevádzkovateľ sústavy na Slovensku, spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., vynaložila na zachovanie bezpečnosti sústavy v dôsledku preťažovania náklady vo výške 364 tis. eur v roku 2011 a 397 tis. eur v roku 2012. Výška odhadov nákladov je však len orientačná.

Za jednu z preťažovaných oblastí správa označuje aj cezhraničný slovensko-maďarský profil, teda rozhranie medzi prenosovými sústavami SEPS a MAVIR. Celkové zaťaženie tohto profilu sa odvádza nielen od objemu cezhraničných prenosov elektriny v stredoeurópskom regióne, ale aj od objemov tzv. kruhových tokov. ENTSO-E konštatuje, že profil SEPS-MAVIR je v priemere preťažovaný počas 3 – 8 % času, pričom obchodný dopyt po prenosových kapacitách spravidla prevyšuje dostupnú fyzickú kapacitu.

„Z pohľadu MAVIR-u a SEPS-u (založenom na ich expertíze), dôvodom pre preťažovanie je na jednej strane vysoká volatilita dodávok elektriny z obnoviteľných zdrojov zo severného Nemecka a vysoká miera importu do južnej časti CEE regiónu (APG a MAVIR). Na druhej strane, kruhové a prenosové toky vyúsťujú do oveľa väčších okamžitých tokov zo severu na juh, než ako sú ich plánované úrovne. To spôsobuje neistotu v určovaní kapacít siete a vedie preto k obmedzovaniu trhových aktivít,“ konštatuje ENTSO-E.

Preťažovanie slovensko-maďarského profilu by mali zmierniť plánované investície, pričom odľahčiť by mali najmä linku Gabčíkovo – Györ. Plánovanými investíciami sú nové 400 kV linky Gabčíkovo – Gonyu, Rimavská Sobota – Sajoivanka a Veľké Kapušany – Kisvarda.

Graf (zdroj: ENTSO-E): Znázornenie priemerných mesačných hodnôt plánovaných (modrá) a reálne nameraných (zelená) tokov elektriny na slovensko-maďarskom profile. Červenou je znázornená priemerná hodnota tzv. neplánovaných tokov, čo je rozdiel medzi plánovanými a reálne meranými tokmi. I keď je slovensko-maďarský profil zasiahnutý neplánovanými tokmi menej ako niektoré iné cezhraničné profily v strednej Európe, z  pohľadu Maďarska predstavuje kľúčový zdroj dovozu elektriny a preto je pre bezpečnú prevádzku maďarskej elektrizačnej sústavy rozhodujúci.

Problémom je rakúsko-nemecká obchodná zóna

K problematike konfigurácie obchodných zón v stredoeurópskom priestore sa v nedávnej minulosti vyjadrili v spoločných stanoviskách aj prevádzkovatelia prenosových sústav krajín V4 (Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska). Prvé spoločné stanovisko a poukázanie na problém kruhových a neplánovaných tokov publikovali v marci 2012. Neskôr, v januári 2013, vydali spoločnú štúdiu, ktorá mala za cieľ na základe dát z databázy ENTSO-E Vulcanus potvrdiť predošlé stanovisko.

V štúdii prevádzkovatelia sústav krajín V4 píšu, že „objem komerčných transakcií medzi Nemeckom a Rakúskom, ktorý sa približuje takmer tretine komerčných transakcií v celom regióne strednej a východnej Európy, priamo súvisí s úrovňou neplánovaných tokov a môže zvyšovať riziko ohrozenia prenosových sústav v susedných krajinách.“ Inými slovami, problémom je existencia nemecko-rakúskej obchodnej zóny, v rámci ktorej objem obchodných tokov výrazne prevyšuje skutočné kapacity na fyzický prenos elektriny v rámci zóny. Dôsledkom je, že zhruba polovica obchodných tokov medzi Nemeckom a Rakúskom sa fyzicky realizuje cez prenosové sústavy susedných krajín, vrátane Slovenska.

Pre doplnenie, aktuálne publikovaný prehľad ENTSO-E o obchodných zónach v Európe konštatuje, že problém neplánovaných tokov v stredoeurópskom priestore by sa mal vyriešiť inštaláciou transformátorov s reguláciou fázy (PST – Phase Shifting Transformers) na česko-nemeckom cezhraničnom profile, teda na rozhraní sústav ČEPS a 50Hertz. Transformátory PST by sa mali v nadchádzajúcich rokoch inštalovať na každom z ich štyroch cezhraničných prepojení.

Prehľad o obchodných zónach vydaný združením ENTSO-E je možné stiahnuť si na tejto linke.

(c) energia.sk

K téme