Energofutura 2011: Regulácia verzus deregulácia
Regulátor: Ľudia z ministerstva regulácii nerozumejú
„Nový zákon posilní postavenie ÚRSO, dokonca sme vytvorili samostatnú rozpočtovú kapitolu pre ÚRSO, ktoré bude samostatne disponovať svojimi finančnými prostriedkami,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Kristián Takáč.
Jozef Holjenčík (Rada pre reguláciu) oponoval, že návrh novely zákona bol pripravovaný bez aktívnej spoluúčasti ÚRSO a napriek tomu sa vo všetkých materiáloch uvádza, že vychádzajú z praxe. „Musím objektívne povedať, že ani jeden človek z MH SR nepozná a nevie, ako funguje úrad, akým problémom čelí a nevedia, ako by mala byť znížená administratívna záťaž a zvýšená ochrana obyvateľstva,“ vyhlásil a doplnil, že nový zákon podľa neho nerieši problémy, ktoré vznikajú pri cenovom konaní.
Podľa Takáča mal regulátor priestor vyjadriť sa k návrhu zákona. Navyše sekundárna regulácia je v plnej kompetencii úradu.
„Činnosť úradu pre reguláciu musí byť založená na transparentnosti, nezávislosti a je nám jedno, kto bude návrhy predkladať. Nesmú neprimeraným spôsobom zvyšovať administratívnu záťaž,“ doplnil Henrich Krejčí zo spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel.
Neštandardný rámec?
„Neštandardným je, že ministerstvo vstupovalo ako účastník konania do všetkých konaní, čo zaťažovalo pracovníkov administratívou a nemohli byť v plnej miere posúdené všetky cenové návrhy,“ vyhlásil Holjenčík. Ostatné činnosti úradu sú porovnateľné s podobnými inštitúciami v iných krajinách. Napríklad podľa vyjadrení českých účastníkov trhu má vraj regulácia v súčasnosti na Slovensku „hlavu a pätu“, povedal Holjenčík.
„Je potrebné, aby úrad mal predsedu,“ zdôraznil Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť. Z pohľadu firiem pôsobiacich v regulovaných sieťových odvetviach musí existovať určité personálne oddelenie, aby mohli firmy podnikať v prehľadnom systéme, doplnil.
„ÚRSO podal presne tri návrhy na menovanie predsedu a podpredsedu, no ani jeden nebol akceptovaný. My nemôžeme a ani nechceme diktovať, čo by vláda mala robiť,“ reagoval Holjenčík.
Chýba stabilita legislatívneho prostredia
„Problémom v sektore energetiky je príliš častá zmena legislatívy, procesov, čo je hlavne otázka na tvorcov legislatívy,“ uviedol Marčan. I ďalší panelisti doplnili, že nestabilita legislatívy je problém.
„Samozrejme, nemožno to akceptovať, pokiaľ ide napríklad o vplyvy na koncového spotrebiteľa,“ vyhlásil Marian Kapec zo spoločnosti Západoslovenská energetika. Je preto nevyhnutné, aby bol nový zákon prehľadný. „K rozvoju energetického prostredia na Slovensku by prispela konzistentnosť na úrovni energetickej politiky štátu, stratégie bezpečnosti, ktoré by mali byť previazané s primárnou i sekundárnou legislatívou,“ doplnil Krejčí z SPP.
Marian Kapec (ZSE) vníma ako problém aj nekoncepčnosť legislatívneho procesu v tom zmysle, že na začiatku existuje istý návrh právneho predpisu, ale počas legislatívneho procesu sa k nemu nabaľujú čiastkové veci, z ktorých väčšina sa nekonzultuje s účastníkmi trhu. „Nad rámec ide napríklad ustanovenie prísnych pravidiel pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy, zároveň na poslednú chvíľu sa dostala do zákona záležitosť fyzického prepočtu pri zmene dodávateľa, vysporiadanie vecných bremien. Je veľmi ťažké reagovať na návrhy, keď vám ich ani nepredložia,“ posťažoval sa.
Ďalším problémom, ktorý sa dnes podľa neho nerieši, je neudržateľná podpora výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Prevádzkovateľ distribučnej siete dnes musí povinne vykupovať takúto elektrinu pre krytie svojich vlastných strán, ale na druhej strane, objem elektriny už dnes výrazne prevyšuje objem strát.
Regulácia áno alebo nie?
„Konkurencia ako taká dospela už do štádia, kde regulácia cien plynu pre domácnosti nemusí pokračovať,“ uviedol Henrich Krejčí z SPP. Trh je podľa neho veľmi dynamický, na trhu s plynom neexistujú fakticky žiadne bariéry pre vstup nových dodávateľov: „Regulátor by mal mať právo tlačiť jednotlivé subjekty k efektívnosti, ale cenová regulácia pri dodávke plynu by mala byť zrušená. Trh ako taký vie primeraným spôsobom sám najlepšie zabezpečiť ceny a služby. Firmy by tak boli vystavené konkurenčnému tlaku a zvýšili by sa tak benefity pre domácnosti, ktoré by si mohli vyberať z viacerých služieb i cien.“
Tretí liberalizačný balík má zásadný význam pre firmy, no ak v zákone budú existovať rôzne prekážky, všetky krajiny by sa mohli dostať do problému, že nedosiahnu ciele stanovené Európskou komisiou v jednotnej regulačnej politike.
Cenová metóda
Nová regulačná politika vychádza z metódy cenového stropu („price cap“). Kapec upozornil, že táto metóda má v prípade krízy a výpadku distribuovaného množstva energie tú nevýhodu, že regulovaný subjekt nemusí dosiahnuť povolené výnosy. „Podnikatelia nechcú v čase krízy platiť za rezervovanú kapacitu, keď nič nemíňajú,“ doplnil.
„Každá metóda má výhody aj nevýhody a „price cap“ je už stanovená na obdobie 5 rokov. Nebolo by ju dobré v najbližšom období meniť. Mala by byť aplikovaná aj pri zohľadnení nákladov,“ uviedol Marčan. Štátny tajomník Takáč skonštatoval, že ak by sa dodávky energií pre domácnosti deregulovali, diskusia o správnej cenovej metóde by nebola potrebná.
„Regulátor tu nie je preto, aby vás okrádal, je tu na to, aby nastavil primerané podmienky pre všetkých. Musíme zabezpečiť, aby sme prispeli k rozvoju podnikateľských subjektov, ale aby bola cena únosná pre domácnosti,“ reagoval Holjenčík. Problémom v tomto sektore podľa neho je, že percentuálne sa veľmi málo investuje do rozvoja a prostriedky nekončia tam, kde by mali. Potvrdil, že cenové návrhy sú stanovené primerane tak, aby mali domácnosti cenovo dostupné energie, aby firmy dosiahli primeranú maržu a do tretice aby sa vytváral balík peňazí pre ďalší rozvoj infraštruktúry a celého sektora. „Úrad sa vyjadruje predovšetkým k tomu, aký budú mať ceny dosah na účastníkov trhu,“ spresnil.
Energetická chudoba
Do diskusie o téme energetickej chudoby treba podľa Holjenčíka zapojiť najširšiu verejnosť, „pretože sa môže stať to, že bude dostatok elektriny, plynu, tepla, ale nebude tých, ktorí za tieto energie zaplatia.“
K cenám energií Krejčí (SPP) doplnil, že ak by bolo možné flexibilne upravovať ceny počas roka, ceny by mohli lepšie odrážať celkové dianie na trhu aj v spoločnosti. Dnes to však podľa neho nie je jednoduché a ceny tak skôr vychádzajú z predpokladov a prognóz než zo skutočného stavu.
(c) energia
K téme
