ENERGIA: V Košiciach diskutujú odborníci o energetických vyhliadkach v Európe
Podľa Vašákovej EK v posledných rokoch zaviedla systém dopadových štúdií, kde skúmajú vplyvy regulácie a najlepšieho riešenia na životné prostredie, podnikateľské prostredie, vnútorný trh, zamestnanosť, rast HDP a podobne. Na tieto dopadové štúdie EK využíva aj modelovanie. V rámci nedávno zverejnenej štúdie o energetických trendoch do roku 2030 EK prezentuje dva scenáre. „Základný scenár ukazuje, čo sa stane v prípade, že budeme pokračovať v implementácii súčasných politík, ale nebudú sa prijímať a implementovať ďalšie. Podľa referenčného scenára sa predpokladá, že členské krajiny EÚ zvýšia svoje úsilie a dôjde k naplneniu právne záväzných cieľov na zníženie emisií skleníkových plynov a podiel obnoviteľných zdrojov v roku 2030,“ uviedla Vašáková, podľa ktorej v oboch scenároch dôjde k stagnácii primárnej energetickej spotreby, čo je veľký rozdiel oproti scenárom, ktoré robila EK v predkrízovom období, keď rástla spotreba aj emisie.
„Čo sa týka podielu obnoviteľných zdrojov, tak v referenčnom scenári sa dosiahne sila v roku 2020 a ten podiel potom bude stúpať až do roku 2030. V základnom scenári na základe súčasných politík nedôjde k 20-% podielu obnoviteľných zdrojov a taktiež emisie neklesnú o 20 %. Takže súčasné politiky nie sú dostatočné na to, aby sme dosiahli stanovené ciele,“ skonštatovala Vašáková, podľa ktorej ale dôjde k posunu v energetickom mixe a bude sa posilňovať podiel obnoviteľných zdrojov a jadra na úkor uhlia a ropy. „Mierne bude narastať závislosť od dovozu, hlavne v dôsledku zníženej domácej produkcie a táto dovozná závislosť bude ťahaná závislosťou na zemnom plyne,“ dodala ekonomická analytička Generálneho riaditeľstva EK pre energetiku.
Podľa prezidenta konferencie Energofutura 2010 a predsedu Teplárenského združenia na Slovensku Jozefa Kovačoviča je v súčasnosti európska energetika na rázcestí. „Chceme rozvinúť diskusiu vo viacerých sekciách, kde renomovaní odborníci z rôznych sektorov poradia politikom, bez ktorých sa smerovanie energetiky nedá nasmerovať, ako ďalej s energetikou, čo podporiť, kam investovať obrovské peniaze, pretože energetika je sektor, ktorý je mimoriadne investične náročný,“ uviedol Kovačovič.
Na košickej konferencii, ktorej prvý ročník sa uskutočnil pred rokom v Bratislave, je prítomných okolo 200 účastníkov zo sféry biznisu, politiky a legislatívnej oblasti, ktorí aktívne formujú a ovplyvňujú prostredie energetického priemyslu v Európe. Medzi pozvanými hosťami sú aj odborníci z radov ministerstiev hospodárstva, životného prostredia alebo zahraničných vecí, či poslanci Európskeho parlamentu, ale aj zástupcovia tretieho sektora, akademici a predstavitelia súkromného sektora.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
Copyright © TASR 2010
K téme
