Energia pre prírodu: Biodiverzita vo Vysokých Tatrách
V rámci projektu monitorovania a zisťovania početnosti rysa ostrovida a vlka dravého na území Tatranského národného parku sa bude v súlade so stratégiou výskumu a ochrany týchto vzácnych druhov sledovať ich migrácia prostredníctvom vytvoreného monitorovacieho systému na zistenie veľkosti domovských okrskov, dennej a nočnej aktivity. Zároveň bude skúmaná veľkosť populácie a reprodukcie, ale aj zhodnocované škody spôsobené na hospodárskych zvieratách a zabezpečovanie ich kompenzácie. Cieľom výskumu je získanie potrebných údajov o týchto druhoch, ktoré prispejú k zlepšeniu ich ochrany a zachovaniu v prírode.
V súlade so stratégiou programu Energia pre prírodu, Slovenské elektrárne, a.s., v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Klubom slovenských turistov (KST) James a majiteľom Chaty pri zelenom plese, iniciovali vypracovanie štúdie možnej rekonštrukcie malej vodnej elektrárne, ktorá sa nachádza 200 m od chaty. V súčasnosti sa na výrobu elektriny využíva 9 kW diesel agregát. Výsledky štúdie vytvoria základ pre hľadanie možností a určenie postupu na využitie zelenej alternatívy na pokrytie spotreby elektriny pri prevádzke chaty.
Vysokohorská chata Chata pri Zelenom plese tzv. Brnčalka (1551 m) v Doline Zeleného plesa na východnom brehu rovnomenného jazera je turistami, cyklistami, horolezcami i lyžiarmi vyhľadávaná pre mimoriadne dobré terénne podmienky pre šport. História Chaty siaha do roku 1876, kedy na Rakúskej poľane vznikla aj prvá útulňa, Egidova chata. Po jej vyhorení v roku 1897 postavili na severnom brehu novú, Fridrichovu chatu, z ktorej prístavbami (r. 1924) a povojnovými prestavbami vznikol dnešný objekt. Chata po r. 1950 niesla meno Alberta Brnčala (1919-1950), profesora telesnej výchovy, odchovanca spolku tatranských horolezcov IAMES, ktorý 1.8.1950 ako horolezecký inštruktor zahynul pod Jastrabím sedlom v Malej Zmrzlej doline. V súčasnosti sa chata nazýva Chata pri Zelenom plese a patrí k najkrajším tatranským chatám.
História spolupráce v rámci Energie pre prírodu
Slovenské elektrárne začali rozvíjať spoluprácu so Správou TANAPu v roku 2007 v rámci programu Energia pre krajinu, časti Energia pre prírodu. V roku 2009 realizovali projekt zameraný na podporu záchrany pstruha potočného. Celkovo bolo aj s osobným prispením zamestnancov Slovenských elektrární vysadených 6 666 pstruhov v Studenom potoku, Chotárskom potoku a Ždiarskom potoku. Spoločnosť zároveň nainštalovala fotovoltické panely na Téryho chatu a komplexne zrekonštruovala elektroinštaláciu tejto najvyššie položenej celosezónnej chaty vo Vysokých Tatrách.
Plán ekologizácie Téryho chaty bol prezentovaný už v roku 2008, následne prebehli potrebné štúdie a plánovanie, ktoré Slovenské elektrárne zabezpečili ako investor, a manažér projektu. Na jeseň 2009 SE inštalovali panely a zabezpečili rekonštrukciu. Na zbojníckej Chate boli panely nainštalované v roku 2010. Takto produkovaná čistá energia zabráni vypusteniu 7,5 ton CO2 ročne do ovzdušia. Ďalšie projekty v rámci programu Energia pre prírodu boli zamerané na podporu a stabilizáciu biodiverzity, pomáhajúc oživiť ubúdajúcu populáciu svišťov, kamzíka tatranského a sokola sťahovavého, či orla skalného.
Zdroj: Slovenské elektrárne – Enel
Spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s., je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. Po ukončení privatizácie v apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel S.p.A. so 66% podielom. Zvyšných 34% akcií vlastní Fond národného majetku, ktorého akcionárske práva vykonáva Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Spoločnosť Slovenské elektrárne generuje 5 737.24 MW inštalovaného výkonu, t.j. 5 401 čistého výkonu. V roku 2010 spoločnosť vyrobila 22 463 GWH elektrickej energie. Po očistení o vlastnú spotrebu dodala do elektrickej siete viac ako 21 TWh elektrickej energie. Z podielu jednotlivých zdrojov na čistých dodávkach predstavovali jadrové elektrárne 64,5%, vodné elektrárne 24,7% a 10,8% tepelné elektrárne. Ku koncu roka 2010 mala spoločnosť Slovenské elektrárne 5419 zamestnancov.
K téme
