ENERGIA: O projekte výstavby veterných turbín diskutovali odborníci i občania
„Dnešné stretnutie považujeme za mimoriadne dôležité, lebo konečne otvorene sme sa mohli porozprávať o veterných parkoch a ich dopadoch na ľudské životy,“ zdôraznila Pónyová s tým, že do projektu výstavby sú zainteresované aj susedné dediny Padáň a Dolný Štál. Diskusiu viedol člen petičného výboru z obce Babín Peter Laťák. „Na diskusiu sme pozvali aj politikov, vedcov, ochrancov prírody, ale Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR sa odmietlo na nej zúčastniť,“ uviedla Pónyová.
Na jej kritické slová reagoval poradca ministra MŽP Atilla Lovász. „Irena Pónyová kontaktovala ministerstvo formou elektronickej pošty, ako aj telefonicky. Organizátorke sme oznámili, že termín 22. decembra z organizačných dôvodov nie je vhodný a minister a jeho podriadení v koncoročnom návale pracovných povinností sa nemôžu na akcii zúčastniť.“ Na ministerstve prebehli telefonické rozhovory, prostredníctvom ktorých sa zamestnanci kancelárie ministra s telefonujúcou rozlúčili s upozornením, že v danom termíne sa na podujatí nezúčastní nikto. Téma veterných elektrární a ich dopadov je témou, ktorá ministerstvu nie je cudzia a nemieni ju ani ignorovať. „Dôrazne však odmietame akékoľvek iné vysvetlenie postoja rezortu k akcii, než akým je nevyhovujúci termín a zaneprázdnenosť osôb, ktoré môžu k podstate veci čokoľvek povedať,“ stojí v písomnom stanovisku ministerstva.
„My sme mali podobný problém, keď jeden investor chcel presadiť projekt výstavby trinástich veterných turbín. Za pomoci aktivistov sa nám podarilo zrušiť tieto plány. V tom nám pomohli aktivisti z Madu, Svätého Petra a Myjavy. Dnes sme chceli my pomôcť obyvateľom obce Mad,“ informoval Laťák s tým, že najdôležitejšou úlohou je komunikovať s verejnosťou, robiť osvetu o skutočných vlastnostiach veternej elektriny. „Veterná energetika má tri základné negatívne parametre. Veterné turbíny nie sú vôbec ekologické. Na výrobu turbíny potrebujeme nenahraditeľné materiály. V úzadí musia fungovať záložné zdroje, keďže vietor nefúka nepretržite a rovnakou intenzitou. Okrem toho nevieme odhadnúť krivku spotreby elektrickej energie. Jadrové a tepelné elektrárne musia byť naďalej v prevádzke, takže argumentácia že veterné elektrárne znižujú počet CO2 emisií nie je pravda,“ zdôraznil prednášajúci. Poukázal aj na ekonomické problémy. Tvrdil, že výstavba veterných parkov je dotovaná a tak spoločenstvo bude doplácať na luxus tzv. zelenej energie a cena pre odberateľov sa sústavne zvyšuje.
Laťák upozornil aj na zdravotné nedostatky. „Turbína je obrovské zariadenie a vrtule generujú infrazvuk. Je to fyzikálny vplyv na ľudský organizmus a v dlhodobom pôsobení ľudia dostávajú vibroakustickú chorobu, prejavuje sa nespavosť, hučanie v ušiach, depresie, vyčerpanie, dekoncentrácia detí v škole,“ ozrejmil Laťák.
Starosta Madu Gabriel László o organizovaní diskusie nevedel, len to, že predsedníčka OZ prenajala miestnosť v kultúrnom dome. „Treba sa spýtať investora, či vôbec pokračuje v plánoch výstavby veternej elektrárne, keď MŽV vyslovilo záverečné stanovisko, že realizáciu neodporúča,“ uzavrel starosta.
S investorom sa nepodarilo TASR kontaktovať.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
Copyright © TASR 2010
K téme
