Energetický a dopravný sektor v číslach
Pridanou hodnotou správy je, že okrem členských štátov pokrýva aj kandidátske krajiny a krajiny zo združenia EFTA. Aj napriek faktu, že väčšina štatistík vychádza z dát dostupných do roku 2007 (kde to bolo možné sú aj aktuálnejšie), správa je vhodným zdrojom informácií pre kohokoľvek kto sa zaujíma o sektor energetiky v číslach a grafoch.
Rozsiahla sekcia na tému energetiky obsahuje dáta a štatistiky k takmer každej problematike a otázke dotýkajúcej sa energetického sektoru. Hneď na začiatku sa správa venuje pre Európsku úniu strategickej otázke ktorou je bezpečnosť dodávok. Zo sekcie miery závislosti jednotlivých krajín sa napríklad dozvieme, že najviac závislou krajinou na dovoze je ostrovná Malta (100%), Cyprus (95,%) a Írsko (88,3%). Slovensko je na importe energetických surovín závislé na 69%. Dôležité je pripomenúť, že hodnota je priemerom pevných palív, ropy aj zemného plynu a závislosť krajín na jednotlivých surovinách je opäť rozdielna. Zo štatistik ďalej vyplýva, že najviac energie sa spotrebuje v Nemecku (339,6 Mtoe), Veľkej Británii, Taliansku a Španielsku. Energiu z obnoviteľných zdrojov najviac využíva opäť Nemecko (28.106 ktoe), Francúzsko a Švédsko. Ďalšia časť ponúka aj prehľad o tom, z ktorých krajín Európa dováža najviac surovín.
Druhá sekcia sa venuje elektrickej energie, a konkrétne oblastiam ako výrobná kapacita a produkcia elektriny v jednotlivých krajinách, pričom samostatná časť je venovaná aj obnoviteľným zdrojom energie. Najväčšou výrobnou kapacitou disponuje Nemecko (128 780MW). Pre porovnanie, kapacita Slovenska je 7324 MW. Obnoviteľné zdroje energií majú najväčší podiel na hrubej domácej spotrebe v Rakúsku (59.8%) a Dánsku (29%). Podiel OZE na Slovenskej spotrebe je 16,6%. Ak by sa niekto z čitateľov rozhodol načapovať čo najlacnejší benzín alebo naftu v EÚ alebo si porovnať ceny za plyn alebo elektrinu, ako indikátor o cenách mu môže poslúžiť práve oblasť o cenách energetických surovín. Napríklad cena nafty na Slovensku v roku 2008 patrila medzi tie najvyššie (1,216 eur za liter). Ešte horšie je na tom Slovensko pri porovnaní cien za elektrinu pre priemysel.
Po všeobecných komparáciách prichádzajú na rad energetické štatistiky jednotlivých členských ale aj nečlenských krajín. Všetky dostupné dáta v tejto časti končia rokom 2007 a preto sú najmä vhodné pre porovnanie so súčasnými hodnotami a štatistikami.
Záverečná časť sa venuje už širšiemu pohľadu na energetiku a to v celosvetovom meradle. Dve hlavné hodnoty ktoré štatistická správa ponúka je hrubá domáca spotreba jednotlivých krajín a v druhom prípade hrubá domáca spotreba podľa jednotlivých druhov palív. V roku 2007 bola spotreba najväčšia v USA; 19,6% svetovej spotreby. Len pre porovnanie, spotreba celej EÚ 27 dosiahla v tom istom roku 15% a nasleduje Čína s 16,4% podielom. V porovnávaní energetickej intenzity zo štatistík vyplýva, že najvyššia je v Rusku (2171 toe/mil. eur), nasleduje India a Čína.
Ako už bolo spomenuté v úvode, mnohé štatistiky sú dostupné aj z aktuálnejších rokov, no štatistická správa môže poslúžiť ako ucelený a komplexný zdroj pre porovnávanie hodnôt súčasných, práve s minulými.
K téme
