Energetické výzvy východnej Európy

Podľa Davida Buhana, autora štúdie je stredná a východná Európa obrovským sadom, kde sa stromy ohýbajú pod množstvom ovocia, ktoré Únia ešte stále môže zozbierať pokiaľ hovoríme o potenciáli vylepšiť energetickú hospodárnosť a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov.

Balík dohôd z energetickej a klimatickej oblasti, ktorý Európska únia prijala v roku 2009 bol len zdráhavo prijatý desiatimi členskými štátmi zo strednej a východnej Európy. Cieľom Únie je spoločne dosiahnuť zníženie emisií CO2 do roku 2020 o 20%. Nové členské štáty prijali balík až po tom, ako si vydobyli viaceré ústupky zo strany EÚ. Tá im nakoniec umožnila prijímať záväzky vyplývajúce z dohôd v dlhšom časovom horizonte. Aj ciele v niektorých oblastiach klimaticko-energetického balíčka boli pre nové členské štáty zmiernené.

Akékoľvek ďalšie zníženie emisií v EÚ – o 30 %, ako bolo navrhnuté –  si bude preto vyžadovať oveľa intenzívnejšie zapojenie východnej Európy. Ak do úvahy zoberieme rozlohu a počet obyvateľov v tomto regióne, tak stredná a východná Európa ma proporcionálne väčší potenciál ako iné časti Európy v zvyšovaní energetickej hospodárnosti a využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Analýza ponúka aj prípadové štúdie z Poľska, Maďarska a Česka, na ktorých autor poukazuje na potenciál regiónu a na dosiahnuté zmeny.

Záverečné odporúčanie pre Európsku úniu v tejto štúdii je prijatie novej energetickej a klimatickej dohody. Nová dohoda by podľa autora mala byť kompromisom medzi staršími a bohatšími štátmi v západnej Európe a novými, chudobnejšími štátmi  strednej a východnej Európy. Západné členské štáty by mali intenzívnejšie finančne podporovať nové členské štáty, čím by ich povzbudili k vyvíjaniu väčšej snahy a aktivít s cieľom zredukovať emisie CO2. Za účelom dosiahnutia tohto cieľa by mali byť prijaté nasledovné zmeny:

Umožniť, respektíve vyžadovať aby oveľa väčšia časť štrukturálnych fondov EÚ boli alokované štátom strednej a východnej Európe. Financie by sa využili na projekty energetickej hospodárnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Týmto spôsobom by sa rozpočet EÚ zosúladil aj s jej deklarovanými prioritami v oblasti klimatickej politiky. V súčasnosti á EÚ aj najlepšiu príležitosť podniknúť tieto zmeny keďže sa blížia  predbežné rokovania o finančnom rozpočte Únie na obdobie 2014-2020. Počas tohto obdobia sa zároveň dva nové členské štáty, najskôr Maďarsko a následne Poľsko zhostia aj rotujúceho predsedníctva Európskej únie. Obe krajiny by mali byť v týchto rokovaniach aktívne a nielen pasívne reagovať, ako to bolo doposiaľ počas rokovaní o klimatickej dohode.

Národné schémy pre podporu obnoviteľných zdrojov energie by sa mali „europeizovať“, čím by sa umožnilo paneurópske obchodovanie s obnoviteľnou energiou alebo certifikátmi obnoviteľnej energie. Cieľom je umožniť, aby financie z väčších štátnych dotácií ktoré ponúkajú bohatšie západné európske štáty ako Nemecko, Španielsko alebo Dánsko, mohli byť investované do oblastí s vyšším potenciálom pre využitie obnoviteľných zdrojov a to v strednej a východnej Európe. Napokon, ak chce Európska únia udržať a posilniť svoj jednotný trh, bude musieť pristúpiť k vytvoreniu určitých paneurópskych pravidiel pre štátne schémy dotácií pre obnoviteľnú energiu. Obdobné pravidlá už dnes existujú v mnohých iných oblastiach štátnej podpory. Vzhľadom na naliehavú potrebu prijať opatrenia v oblasti klimatickej politiky, je podľa Davida Buchana dôležité aby boli navrhnuté kroky uskutočnené čo najskôr.  

Pomôcť novým členským štátom však nebude jednoduché, ak si štáty nepomôžu aj sami. Krajiny strednej a východnej Európy by mali podľa štúdia v prvom rade rozšíriť  svoje kapacity na prijímanie externých financií na projekty energetickej hospodárnosti a obnoviteľných zdrojov. Na to, aby vlády jednotlivých štátov boli schopné využívať v budúcnosti dostupné financie je potrebné, aby z klimatickej politiky spravili rovnakú prioritu akou je politika energetickej bezpečnosti.

V tejto oblasti boli vlády schopné podnietiť celú Európsku úniu prijať konkrétne opatrenia na podporu plynárenskej infraštruktúry a skladovacích kapacít v rámci EÚ. Štáty by podľa Buchana mali nadviazať na tento úspech a postupne redukovať dodávky zemného plynu. V súčasnosti je zemný plyn najmenej znečisťujúcim fosílnym palivom a preto by mohol poslúžiť ako prechodné palivo, kým sa zvýši podiel obnoviteľných zdrojov. Najvhodnejším príkladom je Poľsko, ktoré zemný plyn využíva veľmi málo, zato je vo veľkej miere závislé na uhlí.

K téme