Elektromobilita má zmysel v mestskej doprave

O elektromobilite sa zatiaľ viac hovorí ako koná, ale vo všeobecnosti sa elektrické autá považujú za budúci trend. Niektoré názory tvrdia, že budúcnosťou je hybridná kombinácia elektrického pohonu s  konvenčným palivom. Ako možno fenomén elektromobility charakterizovať podľa vás, kde sa nachádza elektromobilita v roku 2012?

Elektromobilita si hľadá miesto. Aktuálnymi otázkami sú, kde nájde svoje uplatnenie, do akej miery a za aké peniaze. Náš názor v spoločnosti Východoslovenská energetika je, že elektromobilita si svoje miesto nájde. Bude to samozrejme závisieť najmä od preferencií zákazníkov.  Určite bude mať zmysel najmä vo veľkých aglomeráciách, kde pružnosť elektrického auta, jeho nehlučnosť, čistota, ale aj nízke prevádzkové náklady budú výrazným prvkom, z ktorých bude zákazník profitovať. Preto sme aj vo firme otvorili túto širokú tému. Chceme ju i naďalej sledovať a pomáhať pri jej etablovaní sa v slovenských podmienkach. Treba však tiež povedať, že rozvoj elektromobility bude závisieť aj od kúpyschopnosti obyvateľov veľkých aglomerácií. Preto si nemyslím, že by elektrické autá napríklad úplne nahradili tradičné benzínové, naftové a CNG koncepty. Skôr predpokladám, že elektrické autá budú doplnkovým konceptom v doprave a využitie nájdu najmä v husto osídlených mestských oblastiach.

Dá sa to teda chápať tak, že elektromobilita nie je priamou konkurenciou pre diesel, CNG či LPG?

Určite nie. Na dlhé medzimestské alebo medzinárodné jazdy bude konvenčným palivom skôr nafta. V lepšom prípade bude naftový model doplnený ako hybrid o elektrickú zložku, ktorá zohrá svoju rolu pri rozbehu automobilu, resp. v mestskej premávke poskytne istý obmedzený, ale dostatočný dojazd. Zaujímavé bude tiež sledovať, či technológie vo forme výmenníkových batériových staníc alebo ultra rýchleho dobíjania naklonia misku váh trošku viac v prospech elektrickej energie v doprave. Ak si vezmeme rýchle nabitie, v budúcnosti sa počíta s prestávkou 10 minút na dobíjacej stanici, pri výmene batérie je proces ešte rýchlejší. Toto by poskytlo vodičom podobný komfort, aký majú pri dopĺňaní tekutých palív. Na druhej strane je to však celé opäť o ekonomike takýchto riešení; so zvyšujúcim sa dojazdom rastie v súčasnosti zásadným spôsobom aj cena batérie.

Spomenuli ste ultra rýchle nabíjanie, čo v praxi znamená prenesenie istého objemu elektrickej energie do batérie, ale vo veľmi krátkom čase. Nehrozí ale preťaženie distribučnej sústavy v prípade, že by takýmto spôsobom dobíjalo svoje vozidlá v rovnakom čase veľa vodičov?

Ak sa elektromobilita rozšíri plošne, distribučné spoločnosti sa budú samozrejme musieť zaoberať otázkou kapacít a rozširovania svojej infraštruktúry. Výkony sa pri štandardných dobíjacích stojanoch, ktoré už aj momentálne vidíme na Slovensku, pohybujú od 20 do 40 kW. Ak sa na stanici využívajú oba vývody, výkon dosiahne 44 kW. Pre porovnanie, jedna zásuvka na rýchlonabíjacej stanici poskytuje výkon 50 kW a vyšší. Technológie idú dopredu a čoskoro budú na trhu stanice s výkonom jednej zásuvky viac ako 100 kW. Áno, v takom prípade a za predpokladu plošného rozvoja elektromobility bude musieť distribučná sústava veľmi dobre kalkulovať kapacitu v danom bode pripojenia. Na druhej strane by som sa však neobával situácie, kedy by začala dobíjať svoje autá väčšina ich používateľov naraz. Skôr si myslím, že dobíjanie ako také sa bude rovnomerne rozkladať počas celého dňa a bude z hľadiska sústavy vyvážené. Tým sa riziko preťaženia znižuje.

Ak sa pozrieme na druhý spôsob, ktorým je kompletná výmena batérie na výmenníkovej stanici, existuje medzi výrobcami úsilie o definovanie spoločného technického štandardu?

Výmena batérií je pomerne nový koncept, o ktorom máme zatiaľ relatívne málo informácií. O výmene sa hovorí ako o možnom alternatívnom koncepte. Nie je však jediný, existuje napríklad aj koncept tzv. indukčného nabíjania. To znamená, že batéria by sa dobíjala bezkontaktne prechodom cez elektromagnetické pole.

Najdrahšou časťou elektrického auta je batéria, a to najmä pre cenu kovov, ktoré sa v nej používajú. Preto sa do vývoja nových technológií investuje pomerne veľa prostriedkov a úsilia. V akom časovom horizonte možno očakávať, že elektromobil sa, aj po započítaní ceny batérie, stane cenovo konkurencieschopným voči naftovým a benzínovým vozidlám?

Priestor pre budúcu cenovú konkurencieschopnosť tu určite existuje. Batérie a ich vývoj idú dopredu míľovými krokmi. Keď sme pred rokom a pol hovorili o dojazde maximálne 150 km, dnes dokáže bežný model elektrického auta pri úspornom režime ponúknuť 200 – 250 km. V horizonte niekoľkých rokov sa očakáva zvýšenie dojazdu na 300 a viac kilometrov. Čo sa týka finančnej stránky, výskum a vývoj sa realizuje vo viacerých krajinách, pričom minimálnou požiadavkou je nezvyšovanie ceny batérie pri zvýšenom dojazde. V budúcnosti by ceny mohli i klesnúť. Kedy sa tak však stane, to si netrúfam predpovedať.

Zapája sa i Východoslovenská energetika do výskumu alebo vývoja batériových technológií?

Do primárneho výskumu na univerzitách sa nezapájame. Naše zameranie sa v súčasnosti orientuje skôr na spoluprácu so strednými školami, na ktorých sa študijné osnovy sústredia i na elektromobilitu. Dobrú spoluprácu máme napríklad so Strednou odbornou školou automobilovou v Košiciach, ktorá vyvíja svoj koncept elektrického vozidla a študenti s ním aktívne súťažia. Je to skôr o popularizácii elektromobility. Ako VSE sa snažíme o osvetu, poskytovanie konzultácií samosprávam, ale tiež máme záujem podporovať technologický cezhraničný transfer – keďže naša materská spoločnosť RWE je jedným z európskych lídrov v tejto téme a má čo ponúknuť i Slovensku.

Na prvom okrúhlom stole o elektromobilite sa minulý rok hovorilo o nevyhnutnosti zapojenia sa samosprávy do rozvoja tohto konceptu. Existujú aspoň rámcové stratégie pre rozvoj e-mobility na Slovensku, najmä na úrovni štátnej správy alebo samosprávy?

Téme sa Ministerstvo hospodárstva SR venuje, to musím potvrdiť. Okrem toho sa pripravujú aj iné fóra, kde by mali byť dohodnuté ďalšie kroky s relevantnými partnermi, ktorí sú v elektromobilite zainteresovaní. Napríklad 18. apríla organizuje Východoslovenská energetika E-MOBILITY FÓRUM 2012, ktoré sa uskutoční v rámci bratislavského autosalónu ako jeho odborné sprievodné podujatie. I keď sa dnes nedá presne povedať, ako konkrétne sa všetky aktivity premietnu v praktickej rovine do podporných mechanizmov, som i napriek tomu optimista.

A čo samospráva?

Ako som už naznačil, VSE je aktívna v popularizácii elektromobility. Z našich skúseností vieme, že samospráva nemá zatiaľ veľa informácií o celom koncepte a nerozumie mu. Príkladom nie úplne presného pochopenia je napríklad častý názor samosprávy, že elektrický dobíjací stojan by sa mal postaviť ako súčasť benzínovej čerpacej stanice, ktorá je navyše pred alebo za mestom. Iný príklad je úplné odmietanie nabíjacích staníc ako niečoho, čo dané mesto nepotrebuje. Preto chceme byť v kontakte so samosprávami a vysvetľovať im, že elektromobilita je v súčasnosti konceptom pre skvalitnenie života obyvateľov, nie nástrojom pre zisk spoločností, ktoré ju presadzujú. E-mobilita je dnes viac o osvete ako o ziskoch.

Dobíjacie stanice pre elektromobily na Slovensku sa dajú spočítať na prstoch jednej či dvoch rúk. Mojou otázkou však je, kto ich reálne v každodennom živote využíva?

Momentálne sú to spoločnosti, ktoré sa chcú prezentovať ako priateľské k životnému prostredie a progresívne v technológiách budúcnosti. Práve kvôli cenám elektrických automobilov je logické, že súkromné osoby takéto vozidlá nekupujú. Na nabíjacích staniciach vidieť najmä autá, ktoré si kúpili predovšetkým energetické spoločnosti. Treba však povedať, že elektromobil, ak si ho niekto zakúpi, môže ho dobíjať aj z bežnej zásuvky v domácnosti. Môže si tiež zakúpiť súkromné dobíjacie zariadenie a nechať  si ho inštalovať priamo do svojej garáže.

Nie je dobíjanie zo zásuvky menej bezpečné? Napríklad pri starších stavbách vie byť z hľadiska vlastností elektrických rozvodov problémom i súčasné napájanie niekoľkých domácich spotrebičov s väčším príkonom. Predpokladám, že elektromobil, resp. jeho nabíjanie, si bude vyžadovať väčšie kapacity domácich rozvodov

Áno, problémom je zahrievanie sa káblov, cez ktoré prechádza v istom čase väčší objem elektrickej energie. Na zahrievanie káblov a domácich zásuviek upozorňujú viaceré štúdie a prieskumy, ktoré máme k dispozícii. Bežná prevádzka domácnosti si vyžaduje nižšie nároky na kapacitu domácich rozvodov, než sústavné dobíjanie elektrického auta. Preto by som do budúcnosti odporúčal majiteľom elektromobilov nechať si inštalovať domáce dobíjacie zariadenie, ktoré spĺňa nároky na bezpečnosť a pri jeho inštalácii sa v prípade potreby vymenia aj káble, ktoré v domácnosti rozvádzajú  elektrinu z verejnej sústavy.

Predstavme si teoretickú situáciu – obyvateľ staršej nehnuteľnosti, v ktorej má elektrické rozvody vytvorené napríklad z hliníkových drôtov, si zakúpi elektrické auto a nechá ho cez deň nabíjať. Súčasne pozerá televízor, beží práčka a niektoré ďalšie spotrebiče. Hrozí takejto domácnosti „blackout“?

Vylúčené to nie je, v najhoršom prípade mu hrozí i požiar na domácich rozvodoch. Bola by to však extrémna situácia, každá domácnosť je na odbernom mieste vybavená poistkami alebo ističmi, ktorých limity zohľadňujú limity domácich rozvodov. Takýto systém ochrany by mal extrémnemu scenáru, akým je požiar, zabrániť.

Hneď v úvode ste ako výhodu elektromobilov v mestskej prevádzke spomenuli ich nehlučnosť. Nie je to však skôr nevýhoda – najmä z hľadiska bezpečnosti chodcov je lepšie, ak počujú prichádzajúce auto skôr, než ho vidia

To je možno otázka na konkrétnych užívateľov, ktorí si elektromobil už otestovali v praxi, aké majú s týmto skúsenosti. Pokiaľ však ide o elektromobil, nie je úplne nehlučný. Istú mieru hluku generujú pneumatiky či prúdenie vzduchu okolo auta.

Ak sa povie elektromobil, bežná predstava je asi nasledovné auto: malá karoséria, nízky výkon, nízka úroveň bezpečnosti. Kedy uvidíme na trhu elektrické verzie off-roadov, resp. áut vyššej triedy?

Limitujúcim faktorom pre uplatnenie elektromobility v spomínaných segmentoch je opäť kapacita batérie, teda dojazd. Už v súčasnosti vidíme prvé náznaky posunu do vyšších tried, s pokračujúcim zdokonaľovaním technológií možno očakávať ďalšie rozširovanie ponuky elektromobilov.

Ako sme hovorili, elektrické verzie automobilov sú nepomerne drahšie než rovnaké modely s benzínovým alebo naftovým motorom. Pri akom celkovom nájazde by sa teoreticky, bez ohľadu na maximálny dojazd na jedno nabitie, oplatilo vodičovi uvažovať o kúpe takéhoto auta s tým, že na konci jeho životnosti bude môcť povedať, že sa mu úvodná vyššia kúpna cena vrátila?

Je to ťažká a v závislosti od modelu individuálna otázka. Bez nejakého konkrétnejšieho podkladu by som však odhadom určite neočakával rentabilnosť elektromobilu, ak nejazdím každý deň aspoň 150 – 200 km a viac. V takom prípade by som si mohol možno na konci životnosti elektrického auta skalkulovať, že sa mi rozdiel z kúpnej ceny vrátil vďaka nižšej cene „paliva“ vo forme elektrickej energie, ktorú som počas jázd využíval.

Odhliadnuc od vstupnej ceny, aké sú bežné prevádzkové náklady elektrického auta?

Prevádzkové náklady sú nepomerne nižšie ako v prípade bežných motorov. Práve kvôli nim majú elektrické autá šancu vyrovnať sa v dlhodobom používaní klasickým automobilom. Do bežnej batérie v malom elektrickom aute viem uskladniť 20 kWh elektrickej energie. Pri súčasných priemerných koncových cenách elektriny pre domácnosť to znamená, že jedno nabitie stojí do 3 eur. Odhadom viem teda 100 km prejsť za cenu okolo 2  eur a to dokonca v meste. Je to určite menej ako 10 eur, čo sú náklady na rovnakú vzdialenosť v meste pri použití naftového motora.

Východoslovenská energetika prevádzkuje zatiaľ 4 verejné dobíjacie stanice. Aké sú plány pre rozširovanie siete staníc, napríklad pre rok 2012?

Chceme splniť svoj záväzok umožniť, v teoretickej rovine, dojazd elektromobilu z Košíc do Bratislavy. Sme si vedomí, že na veľké  vzdialenosti sa s elektrickým autom v súčasnosti nik nevydá, je to skôr symbolické. Na druhej strane však nabíjacie stanice majú určite svoj regionálny význam, ak sa v niektorom meste raz postavia. Tento náš záväzok nám dáva tiež príležitosť propagovať koncept e-mobility v mestách, kde už stanice stoja.

S Richardom Piegerom (Východoslovenská energetika, a.s.) sa rozprával Michal Hudec.

Richard Pieger pracuje ako vedúci odboru Rozvoj spoločnosti. Prepis rozhovoru autorizoval.

Nadpis a perex: energia.sk

Ilustračná foto: Východoslovenská energetika

(c) energia.sk

K téme