Deň po. Dočkajú sa výrobcovia stratených peňazí?

Dve konania, jeden súd

V súčasnosti totiž na Ústavnom súde prebiehajú hneď dve konania, v ktorých poslanci Národnej rady napádajú predpisy týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie. V oboch konaniach poslancov zastupuje advokátska kancelária Semančín Poláček.

Predmetom prvého konania je posudzovanie ústavnosti platby za prístup do distribučnej sústavy, tzv. g-komponentu. [1] V prípade zariadenia na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom 1 MW sa ročná výška g-komponentu pohybuje od 17 000 do 20 000 EUR.

V druhom konaní poslanci napádajú ustanovenie zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorým bola zavedené sankcia vo forme straty ročnej podpory. [2] Vďaka tomuto ustanoveniu v roku 2015 prišlo o podporu viac ako 1 100 výrobcov zelenej energie. V prípade fotovoltickej elektrárne s inštalovaným výkonom 1 MW, ide o sumu prevyšujúcu 400 000 EUR; v prípade bioplynovej stanice s rovnakým inštalovaným výkonom môže ísť o sumu prevyšujúcu 1 000 000 EUR.

Čo bude s peniazmi?

Ak Ústavný súd rozhodne o neústavnosti napádaných ustanovení, pre výrobcov elektriny sa vynára zásadná otázka, či sa rozhodnutie bude vzťahovať spätne aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred vydaním rozhodnutia.

Táto otázka má reálne finančné dôsledky. Od nej závisí, či výrobcom elektriny budú vrátané už uhradené platby za g-komponent a či im bude dodatočne vyplatená podpora za rok 2015.

Teoretický exkurz

Pozitívne rozhodnutie Ústavného súdu bude mať za následok zánik napádaných ustanovení o g-komponente a strate ročnej podpory. Bezpochyby pôjde o závažný zásah do existujúce právneho stavu a právnych vzťahov. Takýto zásah môžeme prirovnať k zmene pravidiel počas hry. Jedni môžu požadovať, aby sa v dôsledku zmeny pravidiel anulovali výsledky celej hry od začiatku. Iní môžu namietať, že doterajšie výsledky hry by mali zostať zachované a po novom by sa malo hrať až od momentu zmeny pravidiel.

Aj v prípade rozhodnutia Ústavného súdu sa objavujú názory, ktoré rozhodnutiu priznávajú účinky ex nunc, a podľa ktorých sa rozhodnutie vzťahuje iba na situácie po jeho vydaní. Tieto názory sa opierajú o princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je zákaz retroaktivity (spätného pôsobenia). Princíp právnej istoty však nemôže platiť absolútne a to najmä v prípadoch, keď sa dostane do konfliktu s oveľa zásadnejším princípom.

Je spravodlivé, aby nemohli byť napravené neprávosti, ktoré boli spôsobené neústavným právnym predpisom? Je prípustné, aby ochrana jedného princípu znemožnila postihnutým subjektom dožadovať sa toho, čo im bolo v minulosti neprávom odopreté?

Jasná odpoveď Ústavného súdu

Na uvedené otázky dal jasnú odpoveď Ústavný súd. Vo svojom zjednocujúcom stanovisku sa vyslovil, že rozhodnutia Ústavného súdu majú účinky ex tunc a teda sa vzťahujú spätne aj na situácie, ktoré vznikli pred ich vydaním. Uvedený záver Ústavný súd oprel o princíp ústavnosti. 

Vo svojom stanovisku Ústavný súd zdôraznil, že v prípade konfliktu medzi princípom právnej istoty a princípom ústavnosti má jednoznačne prednosť princíp ústavnosti. Podľa Ústavného súdu účinky rozhodnutia o nesúlade právneho predpisu s ústavou nastávajú ex tunc, teda spätne. Opačný výklad by bol priamym popretím princípu zachovania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty. [3]

Čo to znamená pre výrobcov zelenej energie?

Zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu je dobrou správou a silným argumentom pre všetkých výrobcov zelenej energie. Pozitívne rozhodnutie Ústavného súdu vo veci g-komponentu a straty podpory, nielenže zabráni ďalšiemu uplatňovaniu týchto noriem, ale pre výrobcov elektriny vytvorí právny základ domáhať sa vrátenia už uhradených platieb za g-komponent a vyplatenia stratenej podpory za rok 2015.

Autori: Pavol Poláček, Jozef Hudák, Šimon Hudák

[1] Konanie je vedené na Ústavnom súde pod spisovou značkou PL. ÚS 17/2014-51. V konaní je napádaná ústavnosť a zákonnosť ustanovení vyhlášky č. 221/2013 Z. z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike, ktorými bol od 1.1.2014 zavedený g-komponent.

[2] Podanie je vedené na ústavnom súde pod spisovou značkou RVP 10517/2015. V konaní je napádaná ústavnosť § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorým bola zavedená sankcia odňatia podpory na jeden rok.

[3] Rozhodnutie Ústavného súdu, spisová značka I. ÚS 541/06.

K téme