D. Randuška: Podpora OZE nesmie deformovať trh
Slovenský cieľ dosiahnuť 14 %-ný podiel OZE na konečnej spotrebe energie do roku 2020 je reálnym záväzkom. „Slovensko si dáva reálny cieľ vzhľadom na kľúčové parametre, ktoré sú na trhu. Už dnes panuje optimizmus, že by sme tento cieľ mohli splniť dokonca aj jemne prekročiť,“ uviedol včera na energetickej konferencii v Bratislave Dušan Randuška, riaditeľ divízie obchodu s plynom spoločnosti SPP.
Systém štátnej podpory obnoviteľných zdrojov nesmie ale podľa neho deformovať trhové prostredie. „Dôležité je udržať rovnováhu. Je nesprávne, ak jeden energonosič, povedzme biomasa, by mal dostávať neprimeranú podporu na trhu. Tomu máme dôvod veriť na Slovensku v niektorých smeroch. Toto vytvára neférové trhové podmienky iným energonosičom, ako je napr. zemný plyn a ďalšie,“ vysvetlil.
Úroveň energetickej náročnosti SR je 3-násobne vyššia než EÚ
Krajiny EÚ sú v napĺňaní cieľov energetickej efektívnosti na dobrej ceste. Už šiesty rok klesá energetická náročnosť členských krajín, ktorú s výnimkou roku 2009 dopĺňa aj rastúce HDP. I napriek tomu zostáva problémom nedostatok konzistentných údajov , čím sa stáva oblasť menej prehľadnou, zdôraznil Randuška. Mnohé štáty si navyše nestanovili záväzné ciele, doplnil.
Energetická náročnosť na Slovensku je vyššia než je európsky priemer. A to i napriek tomu, že „v rokoch 2000 – 2008 [..] klesla až o 44 %,“ informoval.
Energetická spotreba domácností rovnako klesá. „V roku 2008 sme spotrebovali na m2 o 39 % viac než je priemer EÚ. Ak však porovnávame množstvo konečnej energie spotrebovanej na jedného obyvateľa, sme o tretinu lepší než priemer EÚ-27,“ doplnil Randuška.
Zemný plyn si upevní svoju pozíciu
Význam zemného plynu v celoeurópskom kontexte rastie. Expert SPP však upozornil, že ložiská tradičných producentov v EÚ sa postupne vyčerpávajú. Za predpokladu rastu spotreby do roku 2020 sa bude preto musieť dovážať zhruba 380 mld. kubíkov ročne. O dodávky suroviny sa medzi sebou pravdepodobne „pobijú“ tradiční dodávatelia ako Rusko, Alžírsko a Nórsko.
„Zemný plyn je fosílne palivo s najnižšími CO2 exhalátmi. Pri výrobe jednej jednotky tepla z uhlia sa vypustí až o 100 % viac emisií ako pri zemnom plyne. Hovoríme o najefektívnejšom palive. Účinnosť výroby elektriny zo zemného plynu je najvyššia a je na úrovni 48 až 58 %,” uzavrel Randuška.
Príspevok Dušana Randušku odznel na 4. ročníku medzinárodnej konferencie „Spoločná energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť Slovenska“, ktorú tradične organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku – SFPA. Portál „energia“ bol mediálnym partnerom.