ČR: Návrh novej energetickej koncepcie počíta s menším využitím plynu
„Počítame s menšou závislosťou od plynu a dokonca jeho využívanie by sa malo obmedziť až na takú mieru, ktorá ma prekvapila,“ uviedol Fiřt. Podľa neho by obmedzenie plynu nebolo správne a svoj nesúhlas vyjadril v oponentskom posudku. Pôvodne energetici predpokladali, že by mohol plyn čiastočne nahradiť uhlie, ktorého bude v budúcnosti nedostatok.
V súčasnosti sa spotreba zemného plynu v Česku pohybuje okolo 9 mld. m3 ročne. Významne sa táto surovina podieľa na výrobe tepla, pri produkcii elektriny je zatiaľ skôr iba doplnkom. Podľa Fiřta by jeho využitie malo zostať aspoň na úrovni dnešných hodnôt.
Znižovanie využívania plynu by bolo chybou
Podľa Českej plynárenskej únie (ČPU) by znižovanie využívania plynu v ČR bolo chybou, v Európe sa podľa nej ide naopak cestou výstavby plynových elektrární, ktoré majú nahrádzať staré uhoľné či vyradené jadrové. Plynári tiež upozorňujú, že krajina má zabezpečené zásoby a prípadný výpadok dodávok plynu z Ruska neznamená také ohrozenia, ako sa často tvrdí.
„Štátna energetická koncepcia (SEK) by mala byť založená na úsporách energie, na vyváženom mixe energetických palivových zdrojov a na konkurencii energií. Pre jadrové elektrárne je typický rovnomerný výkon a rastúcu potrebu pružného vyrovnávacieho výkonu môžu uspokojiť práve plynové elektrárne a plynové kogeneračné zdroje. Zemného plynu je tiež stále viac a tak je na mieste sa pýtať, či niektoré odporúčania v SEK nie sú v konflikte s otvoreným energetickým trhom a či neobmedzujú konkurenciu na trhu palív,“ povedal prezident ČPU Oldřich Petržilka.
Koncepcia ráta s využitím jadra
Návrh novej energetickej koncepcie počíta s väčším využitím jadra, a to aj nad rámec plánovanej dostavby jadrovej elektrárne Temelín. Otázkou zostáva, či by Česko v najbližších rokoch malo finančné a technické kapacity pre stavbu ďalších blokov. Podľa šéfa obchodnej divízie ČEZ Alana Svobodu bude jadrová energia v budúcnosti nahrádzať dosluhujúce uhoľné elektrárne a ukáže sa ako je ekonomicky výhodná.
Podľa Fiřta je hlavný dôraz v koncepcii kladený na obdobie 2011 až 2020. Potom je dôležitým obdobím rok 2030, kedy by mala byť v prevádzke dostavaná jadrová elektráreň Temelín. Obdobie okolo roku 2060 zatiaľ koncepcia hodnotí ako výhľad do budúcnosti.
Budúcnosť využívania OZE je stále otázna
Fiřt podotkol, že by v krajine v budúcnosti nemal nastať výrazný rast ani pokles vo využití obnoviteľných zdrojov. „Ak budú konkurencieschopné vďaka lacnejším technológiám, prečo nie,“ povedal. Podľa neho by ale podpora mala smerovať aj inými prostriedkami ako len finančnými.
Návrh koncepcie tiež berie na vedomie snahu Európskej únie znižovať energetickú náročnosť a spotrebu energie. Zaoberá sa preto tiež tzv. inteligentnými sieťami, ktoré umožnia zákazníkom regulovať svoju spotrebu energie.
Zdroj: ČTK, energia
K téme
