Chátrajúca elektráreň Battersea hľadá nové využitie
Foto: SITA/AP Photo/Joel Ryan
Za celú dobu nechýbalo množstvo nápadov, čo by sa z komplexu ležiaceho na južnom brehu Temže a zvečneného na obale albumu skupiny Pink Floyd Animals, mohlo stať. Objavovali sa návrhy na obchodné centrum, múzeum, bytové a kancelárske centrum, či zábavný park. Projekty ale padali jeden po druhom, pretože narážali na finančné prekážky.
Od konca roka 2011 je elektráreň Battersea opäť na predaj. Posledný projekt za 5,5 mld. britských libier sa ukončil v decembri, keď majiteľ pozemku, írska spoločnosť REO, vyhlásila bankrot a banky požadovali okamžité splatenie jej dlhov vo výške 324 miliónov libier.
Ako symbol priemyselnej minulosti britskej metropole sa budova z roku 1933 začala označovať pojmom „biely slon“, teda prezývkou pre nákladný projekt.
Aj napriek veľkej obľúbenosti komplexu u väčšiny Londýnčanov už ale niektorým začína dochádzať trpezlivosť. „Zničte ho,“ vyzýva Stephen Bayley, kultúrny kritik a spoluzakladateľ múzea designu, ktorý kedysi počítal s tým, že by sa do týchto miest mohli nasťahovať ľudia. „Žijem oproti a samozrejme sa mi páči tá budova a melanchólia, ktorú v sebe má. Mestá by sa ale mali vyvíjať a meniť, inak zomrú,“ vysvetlil Bayley. „Nikto nemá peniaze na reštaurovanie elektrárne Battersea. Je vo veľmi zlom stave a všetky vedľajšie budovy by sa museli tiež opraviť,“ podčiarkuje.
Foto: SITA/AP Photo/Johnny Green/PA
Náklady spojené s továrňou ešte zvýrazňuje skutočnosť, že sa bude musieť dekontaminovať pôda, na ktorej bývalá elektráreň stojí.
Ako najväčšia tehlová budova v Európe je elektráreň Battersea dielom architekta Giles Gilberta Scotta, ktorý navrhol slávne červené telefónne búdky. Scott bol tiež autorom ďalšej slávnej londýnskej elektrárne Bankside, ktorá je momentálne sídlom múzea Tate Modern, ktorá je príkladom podarenej renovácie.
Budova elektrárne Battersea so svojimi štyrmi komínmi, prezývaná chrám elektriny, má interiér v štýle art deco a halu so stenami pokrytými talianskym mramorom.
Pre Paddyho Pugha z organizácie na ochranu kultúrneho dedičstva English Heritage, ktorá musí potvrdiť všetky miestne renovačné projekty, je neprípustné, aby sa objekt takejto architektonickej a historickej hodnoty zdemoloval.
Aj napriek vysokým nákladom na renováciu sa domnieva, že pre investorov projekt stojí za to, aj vzhľadom na rastúcej atraktivite oblasti okolo Battersea. Leží totiž priamo naproti štvrti Chelsea, kde by malo po novom sídliť veľvyslanectvo Spojených štátov amerických a mohla by sem byť predĺžená aj trasa metra.
„Pre nás je najdôležitejšie, aby Battersea bola obnovená, aby našla nové využitie. Sme otvorení všetkým nápadom,“ hovorí Pugh a nevylučuje možnosť umiestniť do Battersea aj futbalový štadión, o ktorý prejavil záujem futbalový klub FC Chelsea.
Foto: SITA/AP Photo/Joel Ryan
Táto možnosť zodvihla zo stoličky združenie miestnych obyvateľov, ktoré sa vytvorilo v roku 1983, keď bola elektráreň uzavretá a navrhlo preto alternatívny projekt zameraný na kultúru.
„Toto miesto by malo byť venované predovšetkým kultúre a práci,“ vysvetľuje architekt Keith Garner, člen združenia. Podľa neho ide o prestížnu adresu, známu po celom svete, ideálnu pre podniky predovšetkým v oblasti tvorby a médií.
Pripomína zároveň podarené príklady renovácie podobných tovární v cudzine: výrobne Fiat v Turíne alebo bývalej továrne na koberce Deana Clougha v Halifaxe na severe Veľkej Británie. „V meste bohatom ako Londýn neexistuje žiadne ospravedlnenie preto, že sa pre Battersea takmer 30 rokov nič neurobilo,“ konštatuje Garner.
ČTK, energia
K téme
