Ceny európskych emisií sú na dvojročnom minime
Euroval len rozloží dlh medzi ostatných
Makroekonomicky vývoj v EÚ spolu s potencionálnymi dôsledkami gréckeho defaultu sú aj naďalej dôležitými indikátormi vývoja na trhoch s emisiami. To sa snáď najvýraznejšie prejavilo v piatok a v pondelok, kedy trhy negatívne reagovali na priznanie gréckej vlády, že schodok jej rozpočtu bude väčší, než sa pôvodne dohodla s predstaviteľmi Trojky. Takmer 18.7 miliardový deficit rozpočtu a navyše veľmi laxný prístup k štrukturálnym reformám napokon opäť nepresvedčili ministrov financií eurozóny uvoľniť 8 miliárd eur na preklenutie výpadku verejných financií v krajine.
Aj keď finančné trhy už zjavne nedôverujú gréckej vláde, jej štatistické odhady vlastnej ekonomiky dokážu ešte stále prekvapiť. Rovnako ani Taliansko či Portugalsko nevyvolávajú na trhoch veľkú dôveryhodnosť a spolu so Španielskom ich rastúci verejný dlh znižuje dôveryhodnosť eura a oslabuje finančné inštitúcie, ktoré majú grécke či talianske dlhopisy na svojich účtovných knihách. Preto schválenie EFSF v Nemecku, ktoré vo štvrtok síce vnieslo kúsok optimizmu na trhy, investorov veľmi nepresvedčilo. Tzv. euroval, ktorý bol v júly navýšený a posilnený, však na trhy dôveryhodne nepôsobí, pretože rieši len príznaky krízy, nie jej podstatu, teda potrebu reštrukturalizovať ekonomiky a verejný sektora v juhoeurópskych krajinách. To, čo euroval urobí je, že rozdistribuuje dlh po Európe a na krátku dobu vyvolá dojem, že je všetko úplne v poriadku. Až nato, že o niečo podobné sa už pokúsili niektoré americké investičné banky ako Lehman Brothers, či Bear Stern.
Energetické trhy
Zatiaľ čo Európa všemožne rieši svoju dlhovú krízu v Grécku, finančné trhy na svoju reakciu nenechali dlho čakať. Ovplyvnené chradnúcimi ekonomikami eurozóny a znižujúcou sa priemyselnou produkciou, trhy reagovali na prudké poklesy cien akcií. To sa prejavilo na jednom z najvýraznejších poklesov cien od roku 2008. Americká ropa WTI zaznamenala najväčší týždenný prepad od roku 2008, zatiaľ čo ropa Brent sa drží tesne nad hranicou 100 dolárov za barel. Tento prepad môže byť ešte výraznejší, keďže ako upozorňuje Nouriel Roubini, USA a väčšina ekonomík eurozóny je už v recesii. Zníženie dopytu po rope na tento ako aj na budúci rok už minulý mesiac avizovala aj Medzinárodná agentúra pre energetiku.
Zlacneli aj ostatné energetické komodity. Uhlie sa dostalo mierne nad 120 dolárov za tonu a pri súčasnom trende by sa počas týždňa mohlo obchodovať pod touto hranicou. Britský plyn klesol na 70 pencí za therm, aj keď sa počas minulého týždňa obchodoval v pásme 71-72 pencí za therm. Celkovému negatívnemu trendu sa nevyhla ani cena nemeckej elektriny, ktorej hodnota kontraktov klesla z minulotýždňového maxima €56.9 MWh na €55.8 MWh v utorok, 4.10.
Emisné trhy
V porovnaní s energetickými komoditami ceny emisných povoleniek poklesli najvýraznejšie. Na úrovni €9.87 v utorok, 4.10. boli na spotovom trhu ceny EUA najnižšie od februára 2009, kedy klesli na €8. Vývoj na trhu však naznačuje, že tento pokles ešte nie je definitívny. V nasledujúcom období budú vytvárať negatívne tlaky na ceny rastúce objemy EUA. Tento týždeň sa očakáva 4.4 milióna nových EUA z aukcií vo VB a v Nemecku. Okrem toho v najbližších týždňoch by EIB mala začať s predajom povoleniek z NER300. Podľa výpočtov BNEF by sa z nich počnúc 4. kvartálom 2011 mohlo týždenne predávať 4.5 milióna EUA.
Okrem rastu objemov európskych povoleniek, aj kjótske emisné kvóty zaznamenali ďalší rekordný mesiac v počte vydaných povoleniek. Od počiatku 2005 bolo september s 37 miliónom vydaných CER tretím najaktívnejší mesiacom, a to po januári 2011a auguste 2011. Tento rok bolo zatiaľ vydaných o takmer 50 percent viac CER ako v roku 2010. Takýto rast objemov sa prirodzene odráža aj na cene CER, ktoré od začiatku septembra 2011 klesli na spotovom trhu o takmer 15 percent. Avšak vzhľadom nato, že pokles CER nebol minulý týždeň taký výrazný, ako v prípade EUA, na spotovom trhu sa ich vzájomný spread priblížil k €2.5.
Koniec septembra bol termínom pre odovzdanie žiadosti o získanie voľných povoleniek pre elektrárenské spoločnosti počas tretieho obchodovacieho obdobia. Podľa odhadov Reuters si celkovo 8 krajín zažiadalo 706 milióna povoleniek na obdobie 2013-2020. ČR, Bulharsko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Cyprus predložili svoje návrhy EK, ktorá sa do 6 mesiacov musí vyjadriť a schváliť relevantnosť zelených investícií ako protihodnoty za povolenky zdarma. Zvyšných 22 krajín sa rozhodlo, že bude predávať emisie na aukciách, medzi nimi aj Slovensko. Je tiež nutné zdôrazniť, že nie všetky pridelené objemy musia vlády napokon rozdať zdarma.
K téme
