Centrálne vykurovanie na Slovensku kolabuje
Zástupca teplárenskej spoločnosti Dalkia považuje za najefektívnejšie také vykurovanie, ktoré využíva odpadové teplo, ideálne vznikajúce pri výrobe elektriny alebo v priemyselnej výrobe. Kombinovaná výroba elektriny a tepla (KVET) znižuje spotrebu primárnych energetických surovín a produkciu emisií CO2.
Úpadok CZT na Slovensku
Československo patrilo medzi krajiny s najrozvinutejším systémom CZT. Situácia sa začala meniť po roku 1989.
Ako podotkol Legény, problém odpájania sa od systému CZT spôsobili v mnohých prípadoch objektívne príčiny. Ak napríklad skrachoval podnik, ktorý prevádzkoval kogeneračnú centrálu a súčasne dodával teplo do priľahlých obytných zón, bolo nevyhnutné nájsť alternatívne riešenie a postaviť individuálny zdroj tepla.
Rozpad sústavy CZT ale často zapríčinili ich vlastníci, zvyčajne samotné obce, ktoré neboli schopné zabezpečiť jej prevádzku a údržbu. O odpojení sa zo systému mnohokrát rozhodli obyvatelia bytových domov, ktorí chceli takýmto krokom riešiť problém ceny za dodávku tepla a úžitkovej vody.
Súčasná legislatíva dáva každému odberateľovi právo slobodne si vybrať svojho dodávateľa tepla. Tento stav ale podľa Legényho dospel k anarchii.
Problém odpájania sa stal vypuklým predovšetkým v desaťročí 1991-2001, kedy začal výrazne klesať počet slovenských bytov pripojených do CZT.
V súčasnosti je na Slovensku zhruba 250 systémov CZT. V dôsledku „odpájačiek” sa ročne zlikvidujú jeden až dva takéto systémy. „Kým začneme uvažovať o ďalšom rozvoji, CZT potrebuje záchranu,” podčiarkol.
Nesystémové opatrenia
Aktuálnemu nastaveniu podľa neho chýba koncepčnosť. Množia sa prípady projektov, v ktorých pod zámienkou využitia OZE môže spotrebiteľ získať dotáciu na individuálny zdroj tepla s podporou EÚ. Ako ďalej dodal, takáto dotačná politika predstavuje najväčšie ohrozenie systémov CZT.
Z vlastnej praxe uviedol množiace sa prípady, keď o odpojenie zo systému CZT žiadajú domy, ktorým na tepelné čerpadlá prispel napr. program MunSEFF. Ten poskytuje Európska komisia a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD).
Výsledkom nesystémových opatrení je lavína odchodov z CZT. V dôsledku toho sa cena tepla zvýši pre tých spotrebiteľov, ktorí v systéme zostali. „Hovorím o absolútnom zákaze odpájania sa od systému CZT minimálne do roku 2020, kým sa nezlepší ekonomická situácia obyvateľstva,” navrhol.
Prechod na malé domové kotolne zvyčajne motivuje vidina ekonomickej výhodnosti. Podľa Legényho sa realita často nestretne s očakávaniami.
Ako ďalej zdôraznil, v prípade výroby tepla z individuálnych zdrojov sa teplo využíva neefektívne. „Ľudia platia za meter štvorcový bez ohľadu na to, koľko reálne spotrebujú,” dodal.
Jednočlenným domácnostiam sa tak náklady na teplo môžu zvýšiť. „Oni o tom netušia, pretože vo faktúrach za teplo majú uvedené len náklady za plyn, splácanie úveru je vo fonde opráv. “
Legislatívne prázdno
Paragraf o obnove sústav CZT sa nestal súčasťou zákona o energetickej efektívnosti. Centrálne vykurovanie nie je podľa Legényho dostatočne chránené ani v zákone o tepelnej energetike alebo v stavebnom zákone.
Za posledných 20 rokov sa na Slovensku odpojilo od CZT zhruba 100-tisíc bytov. Ak by podľa Legényho zostali v systéme, dnes by cena za centrálne kúrenie bola o 5 % nižšia. „Dnes priemerná domácnosť dopláca v priemere 35 až 40 eur kvôli rozhodnutiam starostov, ktorí dovolili takéto odpájanie.“
Súčasný legislatívny stav bude prehlbovať riziko energetickej chudoby, myslí si. Už dnes podľa neho spadá do tejto kategórie zhruba štvrtina domácností. Priemerná spotreba tepla a úžitkovej vody na Slovensku je podľa neho pod hygienickou normou. „Niektoré domácnosti majú spotrebu teplej úžitkovej vody 1 liter na deň.“
Ak sa prístup štátu nezmení, budúcnosť CZT na Slovensku nie je lichotivá. Podľa Legényho hrozí, že pri dnešnom trende odpájania prežije len zopár funkčných sústav CZT v krajských mestách alebo v lokalitách s veľkým zdrojom KVET. „V roku 2030 spočítame systémy CZT na Slovensku na prstoch ministra hospodárstva a jeho štátnych tajomníkov,“ uzavrel.
Príspevok Jozefa Legényho (Dalkia) odznel na konferencii Priemyselné emisie 2014, ktorej organizátorom je Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku (ASPEK). Podujatie sa uskutočnilo v dňoch 22.-23. októbra v Bratislave. Portál energia.sk bol mediálnym partnerom.
© energia.sk
K téme
