C. Ashton, G. Oettinger: Ako zbaviť Európu „energetickej kliatby“
Problém nie je v tom, že musíme ropu a zemný plyn nakupovať inde vo svete. Problém je v tom, kde tieto suroviny nakupujeme. S výnimkou Nórska možno len málo krajín, odkiaľ dovážame energetické suroviny, označiť za stabilné demokracie, ktoré s nami i medzi sebou udržiavajú priateľské vzťahy. Tam, kde existujú zdroje energie, sa často objavuje politické napätie: ide o to, kto vlastní ich zásoby, kto ich môže ťažiť a ako sa využívajú získané príjmy. To mimochodom nie je žiadna náhoda: takáto situácia sa nazýva „kliatba prírodných zdrojov“. Keď sa Európa dostane zo súčasných hospodárskych problémov, dopyt po energii znovu narastie. Bez ohľadu na naše úsilie v oblasti účinnosti potrebujeme mať plán na zabezpečenie dodávok energie, pretože si uvedomujeme, že veľké rozvíjajúce sa ekonomiky robia všetko pre to, aby uspokojili svoje energetické potreby.
Ako by teda mala Európska únia postupovať?
Po prvé musíme uznať, že bezpečnosť zásobovania energiou sa musí stať ústredným cieľom zahraničnej politiky EÚ. Vážime si mier, demokraciu, právny štát, odstraňovanie chudoby, stabilné investičné pravidlá a voľný obchod ako nespochybniteľné hodnoty. Čím viac dokážeme podporovať partnerov zo svetových regiónov bohatých na zdroje, ktorí tieto ciele takisto sledujú, tým viac budeme schopní zabezpečiť prosperitu a stabilné dodávky energie pre Európu.
Po druhé musíme čo najviac diverzifikovať naše zdroje energie tak, aby sa problémy spôsobené prerušením jedného zdroja nepremenili na krízovú situáciu pre celú Európu. Preto sa snažíme napríklad presadzovať „južný koridor“ – plán plynovodu vedúceho z oblasti Kaspického mora cez Turecko do tej časti Európy, ktorá je v súčasnosti závislá od jediného monopolného dodávateľa. Diverzifikované zloženie zdrojov energie – s väčším podielom obnoviteľných zdrojov – má zmysel nielen z hľadiska energetického a klimatického, ale aj z hľadiska zahraničnej politiky. Znižuje našu závislosť na tradičných dodávateľoch a otvára možnosti pre spoluprácu v oblasti ekologických technológií so širokým spektrom krajín.
Po tretie musíme podporovať modernizáciu zabezpečovania energie – jej získavania, prenosu a využívania. Táto stratégia pomôže nielen obmedziť dopyt a minimalizovať zmenu klímy, ale môže tiež ovplyvniť politiku dodávok energie. Predpokladajme, že by Ukrajina dosiahla takú úroveň účinnosti, akú má Poľsko: výrazne by sa tak znížila jej potreba dovozu zemného plynu z Ruska – čím by sa zmenili jej vzťahy s Moskvou. Na tejto stratégii by sme teda mali spoločne pracovať. Musíme tiež pomáhať producentským krajinám, aby v dlhodobom horizonte lepšie využívali svoje príjmy z ropy a zemného plynu – na to je potrebné podporovať transparentnosť a spoľahlivejšie investičné prostredie, ako to už robíme v Nigérii.
Po štvrté musíme klásť na energetické otázky väčší dôraz v dvojstranných vzťahoch s veľkými producentmi. V tejto súvislosti EÚ urobila mnoho, pokiaľ ide o tradičných dodávateľov, ako sú Rusko, Nórsko a Alžírsko, ale menej pozornosti venovala novým dodávateľom, ako sú napr. Katar alebo krajiny západnej Afriky. Musíme postupovať rovnako pri ostatných veľkých spotrebiteľoch, ako sú Čína a India, kde síce rokovania prebiehajú, ale ich ambície sú skromné. Mohli by sme začať aspoň tým, že tieto krajiny najprv priblížime k Medzinárodnej energetickej agentúre a zintenzívnime spoločné úsilie v oblasti ekologických technológií?
Vo všeobecnosti diplomacia aj energetické trhy závisia od dôvery. A dôvera sa najlepšie posilňuje pomocou pravidiel dohodnutých tak, aby trhy mohli fungovať v prospech všetkých – producentov aj spotrebiteľov. Pre EÚ to znamená rozšíriť Energetické spoločenstvo na základe energetickej charty, úsilia G8 a ďalších, ako aj posilňovať globálne dohody o zásadách bezpečnosti dodávok energie.
Znamená to teda, že máme obetovať uvedomelú zahraničnú politiku v prospech našich energetických potrieb? Určite nie. V dlhodobom aj krátkodobom horizonte bude bezpečnosť dodávok energie závisieť od regionálnej stability, hospodárskeho rozvoja, ľudských práv a dodržiavania medzinárodných zmlúv.
Toto nemôžu jednotlivé spoločnosti alebo krajiny dosiahnuť samy. Vďaka tomu, že rokujú prostredníctvom EÚ, dosahujú rozhodujúcu váhu. Spoločným postupom môžeme veci zmeniť, a to tak, aby sme zabezpečili trvalé dodávky cenovo dostupných energií pre obyvateľov všetkých členských štátov.
Catherine Ashton je vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Günther Oettinger je komisárom EÚ pre energetiku.
K téme
