Bulharsko odstupuje od výstavby ropovodu z Ruska do Grécka
Plánovaný ropovod, ktorý mal spojiť Čierne a Egejské more a obísť tak silno frekventované úžiny Bospor a Dardanely. Bulharsko by ročne zarobilo na poplatkoch za transport komodity 35 miliónov USD (26,14 milióna eur), avšak dohoda je už dva roky na mŕtvom bode.
Vláda v Sofii ako dôvod odstúpenia od realizácie uviedla, že nie je ekonomicky a finančne uskutočniteľný. Okrem toho sa vládny kabinet obáva, že prípadné havárie by mohli mať negatívny vplyv na životné prostredie a uškodiť turistickému ruchu.
V prípade, že by došlo k úniku ropy a znečisteniu pobrežia, náklady na jeho vyčistenie by dosahovali milióny dolárov a o ďalšie milióny by Bulharsko prišlo na príjmoch z cestovného ruchu.
„Bulharsko navrhuje zrušenie projektu spoločnou dohodou všetkých účastníkov,“ vyhlásil po zasadnutí kabinetu minister financií Simeon Djankov. Zároveň bagatelizoval hrozbu pokuty za porušenie trojstrannej zmluvy z roku 2007.
Dokonca bulharský premiér Bojko Borisov neskrýval už od svojho nástupu do funkcie pred dvoma rokmi značné výhrady proti tomuto projektu, ktorý vraj neponúka Bulharsku dostatočné ekonomické výhody. Silne proti bola aj mestská správa prímorského letoviska Burgasu, ktorá sa obávala poškodenia životného prostredia a tým aj negatívneho vplyvu na turistický priemysel. Bulharskí analytici tento verdikt uvítali a tvrdia, že vláda postupovala správne.
Rozhodnutie Bulharska určite zasiahne Rusko, ktoré sa snaží získať dominantné postavenie na európskom trhu s energiami. Navyše, Moskva nemá rada odmietnutia. Podľa analytikov je preto možné, že Bulharsko pocíti istý negatívny vplyv svojho rozhodnutia, hoci tento projekt pre Rusko nebol kľúčový. Tým je predovšetkým plynovod Južný prúd, takže Moskva viac stojí o to, aby Bulharsko podporilo plynovod a má tiež záujem o získanie objednávky na výstavbu novej jadrovej elektrárne v balkánskej krajine, preto si nemôže dovoliť zhoršenie vzťahov so Sofiou.
(c) energia, ČTK, TASR
Ilustračná snímka: SITA/AP Photo
K téme
