Bulharsko hrozí zahraničným energetickým firmám odobratím licencie
ČEZ a EVN akékoľvek previnenie odmietajú a tvrdia, že EQS im naopak nevyplatil peniaze, ktoré im zo zákona má vyplatiť za inštaláciu veterných a solárnych elektrární. Stanovisko spoločnosti Energo – Pro sa agentúre Reuters zatiaľ nepodarilo získať. Štátna spoločnosť NEK je silne zadlžená, na konci minulého roka jej dlh predstavoval dve miliardy levov.
„Ak distribútori elektriny nezaplatia do utorka, budem nútený informovať generálneho prokurátora o možných trestných činoch,“ povedal novinárom minister energetiky Dragomir Stojnev. „Energetický regulátor má tiež právo začať konanie o odobratí licencie týmto trom spoločnostiam.“
Takýto krok by bol ďalšou ranou pre zahraničných investorov v energetickom sektore, ktorý už zasiahlo rozhodnutie socialistickej vlády znížiť domácnostiam účty za elektrinu. Od vlaňajšieho mája, kedy sa súčasná vláda ujala moci, kabinet rozhodol o znížení cien už dvakrát. To malo vplyv na hospodárenie ako zahraničných distribútorov, tak na miestneho výrobcu elektriny.
Znížením cien elektriny chcela vláda zabrániť protestom verejnosti kvôli vysokým účtom za elektrinu, ktoré predstavovali veľkú časť príjmov domácností. Bulharsko je jednou z najchudobnejších krajín Európskej únie. Protesty kvôli vysokým cenám elektriny a nízkej životnej úrovni vlani spôsobili pád predchádzajúcej vlády.
Vlani bulharský regulátor vyšetroval spoločnosť ČEZ kvôli obvineniu, že porušil tamojšie energetické predpisy. Nenašiel však žiadne pochybenie, ktoré by bolo dôvodom na odobratie distribučnej licencie.
Hovorca EVN uviedol, že firma poskytne bližšie informácie k požiadavkám EQS v pondelok. Dodal, že spoločnosť EVN dodržiava bulharskej predpisy aj právne požiadavky. Spoločnosť ČEZ uviedla, že voči spoločnosti EQS nemá žiadne neuhradené účty.
Bulharská nacionalistická strana Útok, ktorá drží rovnováhu síl v parlamente, chce tamojšie distribučné firmy zoštátniť. Súčasnej vládnej koalícii, ktorá zahŕňa Bulharskú socialistickú stranu a Stranu tureckej etnické menšiny MRF, chýbajú v parlamente do väčšiny dva hlasy, takže závisí na neoficiálnej podpore strany Útok, ktorá má 23 poslancov.
Zdroj: ČTK, energia
K téme
