D. Bochkarev: Budúcnosť Ukrajiny spočíva v dobrom vedení, nie v diverzifikácii
Najväčšou obavou pre súčasnú vládu je ukrajinská závislosť na zahraničných dodávkach energií, ktorá je vnímaná ako jedna z kľúčových hrozieb pre národnú bezpečnosť. Ukrajina sa už niekoľkokrát pokúsila nájsť alternatívne zdroje vytvorením spojovacieho bodu reverzného toku so Slovenskom, zvažovali aj možnosť vytvorenia terminálu pre transformáciu skvapalneného zemného plynu na klasický plyn, či dokonca skúmali alternatívne trasy potrubí.
Avšak doposiaľ bola dostupná a funkčná iba možnosť reverzného toku na Ukrajinu z EÚ. Podľa údajov spoločnosti Ukrtransgaz boli dodávky plynu reverzným tokom vyčíslené na 2,13 miliárd metrov kubických v roku 2013 a 5,1 miliárd metrov kubických v roku 2014. Nadbytok zemného plynu v Európe viedol k tvorbe konkurenčných cenových ponúk pre dodávky cez reverzný tok. Ale pokles cien ropy zmenil celkovú cenovú dynamiku v Európe – cena Gazpromu pre Ukrajinu pre druhý kvartál roku 2015 klesla na 247 dolárov za tisíc metrov kubických, čo ponúka cenové zvýhodnenie, v porovnaní s dodávkami plynu cez reverzný tok z EÚ.
Politický nepokoj, ekonomická kríza a ozbrojený konflikt viedli k výraznému zníženiu spotreby energie a zemného plynu v Ukrajine. V roku 2014 klesla spotreba plynu v krajine z 50,3 miliárd metrov kubických na 42,6 miliárd metrov kubických, dovoz sa taktiež znížil z 27,8 miliárd metrov kubických v roku 2013 na 19,6 miliárd metrov kubických v roku 2014, zatiaľ čo dovoz ruského plynu klesol na 14,5 miliárd metrov kubických v roku 2014.
Výrazný pokles energetického dovozu/domácej spotreby plynu a nižšie ceny mali znížiť deficit národnej energetickej spoločnosti Naftogaz. Straty spoločnosti v skutočnosti vzrástli z 2 miliárd dolárov v roku 2013 na 7,59 dolárov v roku 2014. Aj keď neuhrádzanie platieb a devalvácia národnej meny prispeli k deficitu Naftogazu, nevysvetľuje to jeho trojnásobný nárast.
Ukrajinské vedenie síce podniklo niekoľko krokov, aby ukázalo svoje záväzky voči energetickým reformám (napr. prijatie Tretieho energetického balíčka, ktorý vyhovie aj zákonom týkajúcich sa trhu s plynom), a tým prelomilo monopol Naftogazu, avšak Kyjev má pred sebou ešte dlhú cestu. Ďalšie reformné kroky by mali súvisieť so všeobecnou fiškálnou a energetickou politikou.
Nové zákony by mali byť efektívne najmä v praxi, nie len na papieri. Napríklad nový fiškálny režim jasne zvýhodňuje držiteľov licencie veľkých polí (napr. Naftogaz) pred malými súkromnými podnikmi a riziká podkopávajú rast „nezávislosti“ a liberalizáciu ukrajinského trhu s plynom. Nový daňový systém by mohol stáť v ceste výnosnému zdroju príjmov a narušiť vyhliadky domácej produkcie zemného plynu.
Pevný a konkurencieschopný regulačný režim spojený so stabilnou domácou politikou môže byť cestou k rozvoju stálych a bezpečných energetických dodávok v Ukrajine. Energetické reformy dnes úplne nefungujú ako relevantné politické opatrenia – situácia taktiež závisí od vnútorného pokoja a stability v Ukrajine. Jedine mierové riešenie vnútorného napätia, so zreteľom na záujmy všetkých regiónov a strán, pomôže oživiť ekonomiku a energetický sektor Ukrajiny.
Energetická spolupráca medzi Ruskom a Ukrajinou dáva z čisto komerčného hľadiska zmysel predovšetkým vtedy, ak sa berie do úvahy ich súčasná vzájomná ekonomická závislosť. Na druhej strane, budúcnosť spolupráce v otázkach plynu je vysoko závislá od pozície ukrajinskej vlády.
Z čisto racionálneho a ekonomického pohľadu je spolupráca medzi Gazpromom, a to hlavne v časoch nízkych cien, životaschopná i konkurencieschopná pre všetky dostupné alebo plánované možnosti diverzifikácie. Ale súčasná politika v Ukrajine zasahuje do obchodnej sféry, a to nie vždy v pozitívnom smere. Predstavitelia ukrajinského podnikateľského sektora a občianskej spoločnosti by mali zabrániť politikom skĺznuť do slepej uličky plnej hrozivých scenárov a radšej sa sústrediť na odpolitizovanie energetických rozhovorov medzi oboma krajinami na technickej a obchodnej úrovni.
Danila Bochkarev je spolupracovník East-West Institute v Bruseli.
Tento článok bol pôvodne publikovaný ruskou Radou pre zahraničné záležitosti. Kompletný text nájdete na tomto linku: http://russiancouncil.ru/en/author_profile/index.php?author_id_4=553
K téme
