Budúcnosť bez jadra – budúcnosť s rizikami

Budúcnosť bez jadra je budúcnosťou s rizikami. Dnes (13.7.) to pre Reuters vyhlásil japonský expert Tatsujiro Suzuki (japonská Komisia pre jadrovú energiu).

Podľa Suzukiho existujú tri kategórie hrozieb: bezprostrednou je produkcia emisií oxidu uhličitého, strednodobou je na jednej strane rast cien elektrickej energie, na druhej strane nárast závislosti na dodávkach uhľovodíkov z krajín Blízkeho východu a z Ruska. Do tretice, postupný útlm jadrového priemyslu môže podľa neho vyvolať odklon od záujmu študovať jadrové inžinierstvo. To by v horizonte zopár desaťročí mohlo znamenať, že nebude dosť ľudských zdrojov, ktoré by riadili zdĺhavý proces vyraďovania celej flotily reaktorov, resp. v ďalekej budúcnosti nebude dosť tých, ktorí by dokázali odborne riadiť a dozerať na skladovanie vyhoretého paliva a jadrového odpadu.

Posledná hrozba je ťažko dokázateľná a je skôr Suzukiho domnienkou. Poďme sa preto bližšie pozrieť len na emisie, ceny elektriny a energetickú závislosť.

Emisie

Generovanie elektrickej energie za pomoci tepla zo štiepnej reakcie je samo o sebe bez-emisné. Uhlíkové stopy však rastú, ak sa berie do úvahy celý životný cyklus. Teda ak sú súčtom množstva emisií z každej megawattovej hodiny z jadra, pričom zahŕňajú všetko – od výroby a logistiky komponentov jadrovej elektrárne, cez jej výstavbu, prevádzku a obslužné činnosti, až po jej definitívne vyradenie.

I po započítaní emisií v rámci životného cyklu vychádza jadro spomedzi ostatných konvenčných zdrojov (zemný plyn a uhlie) environmentálne najpriaznivejšie:

• uhlíková stopa elektriny z jadra sa pohybuje v intervale 2–59 g/kWh,
• uhlíková stopa elektriny zo zemného plynu sa pohybuje v intervale 389–511 g/kWh,
• uhlíková stopa elektriny z uhlia sa pohybuje v intervale 790–1.182 g/kWh.

Pre porovnanie, menšiu uhlíkovú stopu má iba energia z vody. Naopak vietor má uhlíkovú stopu o málo vyššiu než jadro, v prípade fotovoltaiky je stopa asi dvojnásobná. Náhradou za kapacity v jadre však obnoviteľné zdroje byť nemôžu, alternatívou dokážu byť nateraz a v strednodobej budúcnosti predovšetkým uhoľné tepelné elektrárne a paroplynové cykly spaľujúce zemný plyn.

Iba pripomeniem, že i pôvodné rozhodnutie Angely Merkelovej o predĺžení životnosti jadrových elektrární o 12 rokov vychádzalo z predpokladu, že fotovoltaické a veterné parky sa nedokážu z hľadiska financií ale i stability sietí budovať tak intenzívne, aby mohli nahradiť rolu jadra, a súčasne trend napovedal, že bez jadra Berlín svoje ambiciózne emisné ciele (mínus 40 percent do roku 2020) jednoducho nedosiahne.

Cena elektrickej energie

Ak si vezmeme ako príklad Nemecko, inštalovaný výkon jadrových zariadení v krajine je dnes na úrovni 21.500 MW. Nie je tajomstvom, že rozvoj fotovoltaiky, ktorú Merkelová označila za jednu z dvoch budúcich náhrad jadra, bude závisieť predovšetkým od zníženia cien technológií a jednotlivých komponentov. Takéto konsenzuálne tvrdenie odznelo okrem iného i pred polrokom v Abú Dhabi na kongrese WFES 2011. Tvrdenie je zaujímavé pre dva fakty: odznelo v regióne s vysokou mierou slnečného osvitu, kde sa fotovoltaické projekty rozbiehajú z hľadiska prírodných podmienok ľahko, a súčasne odznelo z úst predstaviteľov veľkých firiem, ktoré fotovoltaické technológie vyvíjajú. Zástupcovia spoločností ako Abengola, Sener, či First Solar sa tiež zhodli, že fotovoltaika dokáže byť vhodným doplnkom iných konvenčných zdrojov v čase špičkových odberov, ale nie ich úplnou náhradou.

Späť k číslam. Richard Mills (Nothern Venture Group) nedávno v jednej svojej analýze uviedol, že do fotovoltaických inštalácií v Nemecku sa v období 2000 – 2008 investovalo 35 mld. eur, pričom výsledok na konci roka 2008 bol, že elektrina zo slnka sa podieľala na mixe krajiny šiestimi stotinami percenta (0,6 %). Samozrejme, ceny nových technológií klesajú a v budúcnosti bude výstavba slnečných parkov iba lacnejšia. Ale nemožno čakať, že takéto výrazné skokové zlacnenie sa udeje z roka na rok.

Cenové odhady elektrickej energie v závislosti od typov zdrojov pre rok 2016 znázorňuje tabuľka (pozn.: predpoklady vychádzajú z budúceho stavu technologického rozvoja, ceny sú kalkulované pre nové elektrárne, ktoré sa uvedú do prevádzky v roku 2016):

Tabuľka – zdroj: Annual Energy Outlook 2011

Z tabuľky jednoznačne vyplýva, že krajina, ktorá sa hodlá úplne sa zbaviť energie z jadra, hodlá sa zbaviť jedného z lacnejších zdrojov elektrickej energie. Treba však pripomenúť, že odhad zahŕňa iba cenu bez nákladov na emisné povolenky, ktorými bude v blízkej budúcnosti zaťažený energetický sektor v Európe. Od roku 2013 vstupuje do platnosti ďalšia fáza obchodovania EU ETS, čo bude v praxi znamenať, že výrobcovia elektrickej energie budú musieť klírovať vyprodukované množstvo emisií povolenkami, ktoré budú nakupovať aukčným spôsobom.

Energetická závislosť

Posledný aspekt, ktorý si vyžaduje krátku pozornosť, je zvyšovanie energetickej závislosti na dovoze uhľovodíkov. V prípade Nemecka ide o dovoz z Ruska, v prípade Japonska najmä o dovoz z krajín Blízkeho východu. A práve tu môže vzniknúť problém:

• Ruská federácia je azda jedinou krajinou, ktorá má vo svojej Koncepcii zahraničnej politiky výslovne napísané, že energetické suroviny sa môžu používať ako nástroj zahraničnej politiky,
• predvídateľnosť budúceho vývoja v mnohých arabských krajinách je dnes na nízkej úrovni.

Samozrejme to neznamená, že by sa Moskva po skúsenosti s dôsledkami plynovej krízy snažila v budúcnosti vydierať niektorú z krajín EÚ, i keď riziko tu je. Tiež to automaticky neznamená, že by v blízkovýchodnom regióne neexistovali i stabilné politické režimy (napríklad v krajinách ako Spojené Arabské Emiráty alebo Saudská Arábia), ale udalosti v Egypte či Tunisku zo začiatku tohto roka naznačili, že svetové ceny energonosičov dokážu veľmi jasne odrážať aj „dianie z ulice“. Navyše udalosti v Líbyi naznačujú, že ak dôjde v producentskej krajine k občianskym nepokojom, fyzická dodávka surovín nemusí byť automatická. „Ak sa radoví Európania pýtali, prečo by sa mali zaujímať o dianie na juh od Stredomoria, udalosti uplynulého týždňa im na to dali ďalší dôvod,“ napísala v tomto kontexte vo februári 2011 analytička Michaela Jacová (energia.sk).

Možno namietať, že i jadrové palivo väčšina krajín dováža od zahraničných producentov. Je tu však jeden zásadný precedens: v jadrovom energetickom priemysle nedošlo nikdy k nedoručeniu dodávok pre politické ciele dodávateľskej krajiny. Plus palivové prúty majú tú výhodu, že ak sa nedajú prepraviť po súši, prepravia sa vzduchom, prípadne po vode. Do tretice, zásoby paliva si vie ten-ktorý prevádzkovateľ jadrovej elektrárne uskladniť do zásoby takpovediac „v špajze za reaktorom“.

Budúcnosť s jadrom či bez jadra?

Na prvý pohľad je predstava o budúcnosti bez jadra lákavá, a to možno nie iba pre antijadrových aktivistov. Na druhý pohľad však musia do snívania zákonite vstúpiť i fakty a krajina, ktorá sa rozhodne skalopevne sa zbaviť jadra, si musí zodpovedať najmä dve dilemy: jadro vs. emisné záväzky a jadro vs. energetická závislosť. V treťom kroku prichádza do úvahy otázka ceny elektrickej energie, ktorá vplýva nielen na životy bežných ľudí, ale predovšetkým na hospodársku výrobu a rast ekonomiky.

No a v závere by malo prísť vytriezvenie a uvedomenie si faktu, že bezjadrová budúcnosť v sebe nesie nemalé praktické riziká. Tie nie sú menšie, sú len odlišné od rizík systému, ktorý počíta s jadrom. To znamená, že prechod do budúcnosti bez jadra môže byť nakoniec buď iba jedným z mnohých neuskutočnených politických sľubov alebo zmenou, ktorá si vyžiada nemalú cenu – finančnú, bezpečnostnú, ale i emisnú.

K téme