Budúca vláda takmer určite a v krátkom čase obnoví tzv. lex SPP

V prvom rade sa dá očakávať, že energetika sa stane nástrojom sociálnej politiky štátu vo väčšej miere, než v akej tomu bolo doteraz. SMER-SD už vo volebnom programe definoval ceny energií pre koncových odberateľov ako jednu z kľúčových tém. V súvislosti s energetickými politikami EÚ sa do popredia dostane výrazným spôsobom pravdepodobne i problematika tzv. energetickej chudoby. Zatiaľ otvorenou otázkou ostáva, či sa SMER-SD bude na energetickú chudobu pozerať len z hľadiska jednotkových cien energií, alebo bude problém riešiť komplexne z pohľadu celkového energetického účtu domácností.

SMER-SD sa opiera o parlamentnú väčšinu, čo naznačuje skoré prijatie (alebo novelizovanie) nového zákona o energetike a  zákona o regulácii. Budúci nominant sociálnych demokratov na poste ministra hospodárstva bude mať väčšiu „slobodu“ v otázke znenia energetických zákonov, než akú mal minister Juraj Miškov (SaS), ktorý bol členom širšej koaličnej vlády. Dá sa očakávať, že nová energetická legislatíva bude klásť silný dôraz na záujmy štátu. Legislatíva by mohla v budúcnosti posilniť rolu štátu najmä v tých firmách, ktoré boli v minulosti sprivatizované, ale štát v nich naďalej vlastní nadpolovičný alebo iný podiel.

Do tretice, dá sa očakávať nadviazanie na energetickú politiku z volebného obdobia 2006 – 2010. Strana SMER-SD to napokon deklarovala i vo volebnom programe. V tomto smere budúca vláda takmer určite a v krátkom čase obnoví tzv. „lex SPP“, teda zákonom definovanú povinnosť regulovaných energetických subjektov nechať si pred podaním na regulačný úrad ÚRSO odobriť cenový návrh vlastným valným zhromaždením. Toto opatrenie na jednej strane posilní rolu štátu, na druhej strane je to istá bariéra pre podnikanie energetických firiem, predovšetkým tých s väčším počtom menšinových akcionárov.

Tiež sa dá očakávať podpora jadrovej energetiky a pokračovanie v prípravách projektu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Po voľbách ostáva naďalej aktuálne aj ropovodné prepojenie Bratislava – Schwechat. S veľkou mierou istoty sa (minimálne do konca volebného obdobia) zastaví privatizácia šiestich veľkých teplárenských spoločností, ktoré sú dnes vo vlastníctve štátu. Ide o teplárne v Bratislave, Trnave, Martine, Žiline, vo Zvolene a v Košiciach.

V neposlednom rade sú tu ešte ďalšie témy, ktoré bude musieť vláda Roberta Fica a jeho nominant na poste ministra hospodárstva riešiť, resp. zohľadňovať pri iných svojich politikách:

• potreba reagovať na nové prepravné trasy zemného plynu, ktoré obchádzajú i územie Slovenska (I. a II. vetva plynovodu Nord Stream, plynovod South Stream) a ktoré sa súčasne podpíšu pod zníženie dividend prepravcu „eustream“, časť ktorých sa vypláca do štátnej kasy,
• budúca potreba deregulácie cien elektrickej energie a zemného plynu pre domácnosti,
• pokračovanie v realizácii cieľa Slovenska do roku 2020 v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie,
• zosúladenie ostatných politík s emisnými cieľmi Slovenskej republiky.

Upozornenie: Text je stanoviskom, o ktoré portál energia.sk požiadala TASR.

K téme