Bruselské nie pre Paks môže vyjsť Maďarsko draho
Vyšetrovanie Bruselu o podmienkach rozšírenia atómovej elektrárne Paks v Maďarsku sa môže naťahovať aj niekoľko rokov. Podľa maďarského analytika Dávida Korányiho, ktorý poskytol rozhovor pre tamojší týždenník HVG, sa Budapešť aj v prípade zamietnutia môže obrátiť na Súdny dvor EÚ.
Výstavba nových blokov by ale podľa neho nemala začať bez požehnania EÚ. Ak totiž komisia prijme negatívne stanovisko neskôr, Maďarsko sa bude musieť vyrovnať s finančnou pokutou vo výške miliárd dolárov, ak nie viac. Ako ďalej dodal, v záujme ruského partnera, ktorým je štátny Rosatom, je udržať Maďarov v zmluve o projekte Paks II tak dlho, ako sa len dá.
Varovný prst z Bulharska
Podľa Korányiho by mal byť varovaním prípad Bulharska, kde tamojšia vláda zrušila plánovanú výstavbu jadrovej elektrárne v Belene. Na projekte dvoch reaktorov s inštalovaným výkonom 1.000 MW sa Bulhari dohodli s ruským Atomstrojexportom. Domáci kabinet nakoniec od plánov novej atómky upustil, za čo dnes ruský partner žiada odškodné 1 miliardu dolárov.
Kontrakt medzi maďarskou vládou a Moskvou aktuálne skúma oddelenie EK pre hospodársku súťaž, ktoré preveruje oprávnenosť poskytnutia formy štátnej pomoci a kontrakty uzatvorené s Rosatomom bez verejnej súťaže.
Agentúra Euratom sa zase zaoberá zmluvami o dodávkach jadrového paliva. Problematický je najmä pôvodný zámer, podľa ktorého malo Maďarsko odoberať jadrové palivo výlučne od ruského dodávateľa TVEL a to minimálne 20 rokov od spustenia blokov. Euratom s podporou EK požaduje väčšiu diverzifikáciu, aby palivo do elektrárne dodávali aj iní dodávatelia.
Prebiehajúce vyšetrovanie
Šéf Orbánovho úradu János Lázár nedávno uviedol, že vyriešenie sporných bodov je na dobrej ceste. S predstaviteľmi Euratomu sa podľa neho v Luxemburgu stretol štátny tajomník úradu vlády Balázs Sonkodi, ktorému sa malo podariť „vyjasniť všetky sporné otázky a parafovať zmluvu“.
K výsledkom týchto rozhovor sa ale Európska komisia oficiálne nevyjadrila. Hovorkyňa komisie Anna-Kaisa Itkonenová koncom marca pre agentúru MTI zopakovala, že úlohou rokujúcich strán je dosiahnuť dohodu, ktorá bude v úplnom súlade s predpismi Euratomu týkajúcich sa diverzifikácie dodávky paliva.
Lázár, ktorý v tejto veci rokoval s eurokomisárom pre klímu a energetiku Miguelom Ariasom Caňetem, avizuje vyriešenie sporu v blízkej budúcnosti. V otázke dodávok jadrového paliva sa podľa neho s najväčšiu pravdepodobnosťou prijme „fínsky model“, ktorý je prijateľný nielen pre EK, ale aj pre Rusko.
Kontroverzný projekt
Dohoda o výstavbe a údržbe dvoch nových blokoch elektrárne Paks II sa uzavrela v roku 2014. Rosatom plánuje v Paksi postaviť dva reaktory typu VVER-1200 s inštalovaným výkonom 1.200 MW.
Celkový rozpočet projektu, ktorého 80 % sa pokryje prostredníctvom úveru od Rosatomu, sa odhaduje na 12 mld. eur. Budapešť bude úver splácať 21 rokov s premenlivou úrokovou mierou od 3,95–4,95 %.
Vláda Viktora Orbána hneď od začiatku čelila kritike pre údajne netransparentný výber dodávateľa technológie. Mnohí analytici považujú dohodu s Rosatomom za ťažisko Orbánovej stratégie, ktorej cieľom je ďalšie prehlbovanie vzťahov s Moskvou.
Paks je jedinou atómovou elektrárňou v Maďarsku. V súčasnosti pozostáva zo štyroch reaktorov sovietskeho dizajnu VVER-440, ktorých spoločný inštalovaný výkon predstavuje 2 GW. Elektrina vyrobená v Paksi dokáže pokryť približne 42 % celkovej spotreby v Maďarsku.
© energia.sk
K téme
