Brusel spochybňuje britské garancie v jadrovej energetike
Európska komisia aktuálne skúma, či tzv. „contract for difference“ nebude porušovať pravidlá hospodárskej súťaže, ktoré sa v EÚ uplatňujú. Minulý týždeň sa na oficiálnej stránke EK objavil list, v ktorom komisár pre konkurencieschopnosť Joaquín Almunia zhrnul pochybnosti Bruselu. Podľa neho sa dá len ťažko predstaviť vyšší stupeň zabezpečenia, než aký poskytuje stabilná úroveň príjmov počas 35 rokov.
V liste sa tiež uvádza, že dva zvažované modely použité samotnou britskou vládou predpokladajú investície do novej atómovej elektrárne v priebehu rokov 2027 a 2030, a to aj bez štátnej podpory. „Takže nie je mi veľmi jasné, prečo je takáto podpora vlastne potrebná,” uviedol v liste Almunia.
Britská vláda predpokladá, že rozhodnutie o zlúčiteľnosti podpory s pravidlami EÚ padne ešte počas aktuálneho mandátu Európskej komisie. Mohlo by sa tak stať už v lete tohto roka.
Ako funguje garantovaná cena?
„Contract for difference“ znamená, že jedna zo strán, v prípade výstavby jadrového zdroja štát, garantuje investorovi stabilné príjmy na vopred dohodnutej úrovni. Takýto mechanizmus v praxi znamená, že vláda bude v prípade nižšej ceny silovej elektriny na burze dorovnávať rozdiel do garantovanej ceny, na ktorej sa dohodla s výrobcom. Naopak pri vysokých cenách na burze rozdiel medzi trhovou a garantovanou cenou vyplatí prevádzkovateľ štátu.
V súčasnosti sa garantovaná cena pre projekt Hinkley Point C stanovila na úroveň 89,5 libier za megawatthodinu za predpokladu, že EDF postaví i ďalšiu plánovanú jadrovú elektráreň v lokalite Sizewell. Ak by sa elektráreň Sizewell nestavala, pre Hinkley Point C sa bude uplatňovať cena 92,5 libier za megawatthodinu (nižšia cena v prípade postavenia oboch zdrojov vychádza z predpokladu, že isté náklady pre prípravu oboch projektov budú spoločné).
Garantované ceny by podľa britskej vlády mali platiť 35 rokov od spustenia prevádzky každého z blokov, čo je viac než polovica ich predpokladaného životného cyklu. So systémom výkupných cien však Británia nepočíta dlhodobo. Od roku 2020 by sa mohla opäť rozbehnúť konkurencia medzi nízkouhlíkovými technológiami a štátne stimuly by už nemali byť potrebné.
Rozhodnutie EK v neprospech tzv. contract for difference by mohlo ohroziť dlhodobé plány Veľkej Británie. Rozvoj britskej jadrovej energetiky do roku 2030 počíta s vybudovaním 16 GW inštalovaného výkonu. V súčasnosti zhruba pätina elektrickej energie v britskom energetickom mixe pochádza z jadra. Väčšina tamojších atómových elektrární je ale pred koncom svojej životnosti a v priebehu nasledujúceho desaťročia sa budú musieť odstaviť. Výstavba posledného jadrového reaktora na britskom území sa ukončila v roku 1995.
© energia.sk
K téme
