Bez nádeje na fungovanie trhu tu žiaden dodávateľ nezostane

Spoločnosť RWE Gas Slovensko má za sebou úspešný minulý rok. Podľa výročnej správy za rok 2013 medziročne významne stúpol zisk po zdanení z 554 tisíc eur na 1,64 mil. eur. Čo sa skrýva za týmto pozitívnym hospodárskym výsledkom?

Máme tu  dva hlavné faktory, prečo spoločnosti RWE Gas Slovensko v roku 2013 narástol zisk. Jednak narástol objem predaja plynu. V minulom roku sme dodali viac než 13 TWh plynu a náš trhový podiel sa pohyboval medzi 23 – 25 %. Po druhé  došlo k nárastu objemu predaja v segmentoch s vyššou pridanou hodnotou, v  segmente malých a stredných  podnikateľov, a teda došlo aj k nárastu zisku.

Pokiaľ ide o celú Skupinu VSE, jej tržby aj zisk v minulom roku klesli. Bolo dôvodom zníženie cien komodít, zníženie spotreby, odlišné počasie, väčšie investície alebo hrali rolu ďalšie vplyvy?

Pokiaľ ide o Skupinu VSE celkové tržby nie sú smerodajným ukazovateľom, určujú sa totiž najmä veľkoobchodnou cenou elektriny na burzách. Pokles tržieb je tak spôsobený hlavne poklesom týchto cien na trhu, čo je v zásade pre zákazníkov pozitívne.

Keď hovoríme o medziročnom poklese zisku v rámci konsolidovaného výsledku celej Skupiny, čiže dodávateľa elektriny aj distribučnej spoločnosti, v posledných dvoch až troch rokoch ako najväčší problém evidujeme negatívne saldo výberu a odvádzania poplatkov za obnoviteľné zdroje.

Regulačný úrad nastavil podmienky takým spôsobom, že distribučná spoločnosť platí výrobcom elektriny z OZE viac peňazí ako vyberá od odberateľov. V konečnom súčte tak ako Skupina VSE na tejto položke vyrábame stratu, čo sa prejavuje aj na našich finančných výsledkoch.

Na tržby nemal vplyv počet zákazníkov, ten je už stabilizovaný, Odchod zákazníkov bol v roku 2013 minimálny, či sa už bavíme o domácnostiach alebo podnikateľoch.

Od júla došlo k reorganizácii Skupiny VSE a k vyčleneniu oblasti dodávky elektriny. Môžete vysvetliť k akým zmenám došlo?

Odčlenenie divízie Obchod do samostatnej spoločnosti je dôsledkom pretrvávajúcich požiadaviek európskej legislatívy na unbundling a našej snahy ísť aj nad povinný zákonný rámec.

Materská spoločnosť bola donedávna predovšetkým obchodníkom, ktorý vlastnil distribučnú spoločnosť. Vytvoril sa preto model holdingu, kde VSE Holding poskytuje 100-percentným dcérskym spoločnostiam len určité zdieľané služby, napríklad účtovné, právne, IT služby. Spravuje svoje finančné účasti, ale nemá inú podnikateľskú činnosť. Distribučné aktivity vykonáva dcérska spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s., dodávku elektriny má na starosti Východoslovenská energetika a.s.

V roku 2012 sa dodávatelia vrhli na združenú dodávku elektriny a plynu, v minulom roku začali do svojho portfólia pridávať nové nekomoditné služby a zákaznícke programy. Aké novinky môžeme očakávať tento rok?

Dodávatelia energií sa musia prispôsobiť novým trendom pričom v celej západnej Európe sa v súčasnosti  ich pozícia posúva ku komplexnému poskytovateľovi energetických služieb. Aj my pripravujeme v tomto smere sadu produktov.

Doplnenie dodávky elektriny alebo plynu o druhú komoditu v posledných rokoch pomáhalo k získaniu alebo udržaniu zákazníka. Pri súčasnej úrovni cien už nie sú veľké možnosti rozvoja v tomto smere.

Intenzívne preto pracujeme na produktoch, ktoré pomôžu šetriť energie. Dodávateľ, ktorý by mal mať záujem dodávať čo najviac energie, sa tak paradoxne stáva tým, kto sa komplexne stará o celkový účet zákazníka a pomáha mu šetriť pri akomkoľvek type energie, či už formou energetického auditu pre domácnosti, výmenou osvetlenia za efektívnejšiu LED formu alebo výmenou neefektívnych spotrebičov.

Regulácia vrátane tej cenovej značne vplýva na (ne)rozvoj trhu v segmente domácností a malých podnikov. Podľa viacerých dodávateľov ide nad rámec potrieb ochrany koncového odberateľa a môže dokonca negatívne ovplyvňovať jeho chovanie. Kde je podľa vás hranica medzi potrebnou ochranou spotrebiteľa a nadbytočnou reguláciou?

Trváme na našom pôvodnom stanovisku, že slovenský trh je v oblasti energií preregulovaný, dochádza tu k nadmerným zásahom pokiaľ ide o cenovú reguláciu a ďalšie pravidlá fungovania trhu. Spotrebitelia nie sú vedení k samostatnému chovaniu, sú riadení centrálne, čo neumožňuje ďalší rozvoj komoditného trhu. Vidíme to aj z hľadiska zmien dodávateľa či ich správania sa na trhu. V prípade plynu u nás napríklad okrem dominantného dodávateľa pôsobia v podstate dvaja relevantní hráči. Všetci ostatní, ktorí deklarovali záujem o vstup na trh, sú neaktívni.

RWE Gas Slovensko je druhým najväčším dodávateľom plynu u nás. Najväčší dodávateľ SPP sa vrátil do štátnych rúk. Premiér avizoval v nasledujúcich dvoch rokoch, čiže pred voľbami, pokles ceny plynu pre domácnosti o dvojciferné číslo. Neohrozuje to konkurenčný boj na trhu?

Takýto politický zásah môže mať negatívny vplyv na hráčov na trhu.

Súčasne si musíme uvedomiť, že ani slovenský politik ani dodávateľ neovplyvňujú svetové alebo európske ceny komodity. Dnešná cena plynu na európskych burzách je tak zladená, že rozdiely sú minimálne. Slovenské ceny zodpovedajú na 99 % cenám v Nemecku a kopírujú ich vývoj.

Ak ceny na burzách klesnú, mali by klesnúť aj koncové ceny, čo vidíme už teraz. Pri pokračovaní tohto trendu, dominantný dodávateľ aj ostatní hráči znížia ceny bez negatívneho dopadu na konkurenčné prostredie. Ak by však ceny na burzách stúpli a došlo by k politickému zásahu vo forme umelého zníženia ceny v rozpore s ekonomickou realitou, v takom prípade by to malo zásadný dopad na konkurenčné prostredie.

Ak SPP nebude mať za cieľ dosiahnutie zisku, ale umelé udržovanie nízkych cien aj za cenu strát, vážne tým ohrozí hospodársku súťaž. Veríme, že štát, ktorý prijal princípy budovania spoločného európskeho trhu nepripustí ako vlastník dominantného dodávateľa plynu, aby tento svoje postavenie zneužíval.

Odchádzate v takom prípade z regulovaného segmentu slovenského trhu?

Neprišli sme sem na rok ani na dva, vážnejšie rozhodnutia o vstupe či odchode z trhu sa rodia dlhšiu dobu. Jeden horší rok nie je až tak zásadný pre dlhodobé pôsobenie spoločnosti na trhu. Ak by ale bol trend nastavený tak, že dodávatelia tu majú fungovať štyri či päť rokov v strate a bez nádeje na fungovanie normálneho trhového mechanizmu, pochybujem o tom, že tu nejaký dodávateľ zostane.

Ak si zoberieme jednotlivé segmenty zákazníkov, kde dodávateľ energií v súčasnosti dokáže vytvoriť maržu?

Slovenský trh s dodávkou je pri elektrine a plyne veľmi podobný. Najväčšia konkurencia a tlak na ceny je pri veľkých zákazníkoch, ktorí majú možnosť vyjednať si priaznivejšie podmienky. V dôsledku konkurenčného boja sú tu marže minimálne, dokonca v niektorých výberových konaniach až negatívne.

Čo sa týka domácností, výsledok je podobný, ale ide o výsledok cenovej regulácie, bez existencie trhu.

Prostredie, v ktorom jednotliví dodávatelia môžu zarobiť, vytvárajú malí a strední podnikatelia. Aj preto hospodárske výsledky nielen u nás, ale aj u ostatných dodávateľoch, primárne odzrkadľujú výsledky v segmente  MSP. Pokiaľ ide o štruktúru objemu dodávky, ide pritom o segment menší ako 20 %.

Prevádzka elektrární na plyn sa v posledných rokoch nevypláca. Pripravuje sa nová podoba energetickej politiky na Slovensku aj európsky rámec do roku 2030. Zároveň sa v niektorých krajinách mení pozícia jadra v energetickom mixe a všeobecne dochádza k redukcii dotačných programov pre OZE. Ako vidíte pozíciu plynu v energetickom mixe v dlhodobej perspektíve?

Plyn má svoje výhody voči palivám ako je ropa alebo uhlie hlavne vzhľadom na nižšie emisie pri spaľovaní. Taktiež zásoby plynu sú relatívne dostatočné. Pozíciu plynu však čiastočne narúša nestabilita dodávok, čo vidíme napríklad aj v súvislosti s vývojom na Ukrajine.

Pokiaľ ide o výrobu elektriny z plynu, jeho dnešná cena je nekonkurencieschopná a v nasledujúcich piatich až siedmich rokoch očakávame, že táto situácia bude pretrvávať. Ak cena plynu u hlavných výrobcov neklesne povedzme o 30 – 40 %, elektrina sa z neho vyrábať nebude. Tým pádom bude pokračovať zvyšovanie objemu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, jadra či uhlia. Ak by však došlo k zrušeniu dotácií a garantovaných cien pre OZE, čo sa v niektorých štátoch deje aj retroaktívne, situáciu to môže otočiť. Niektoré obnoviteľné zdroje sa môžu stať nekonkurencieschopné a opäť by nastúpili klasické palivá.

Umelou dotačnou politikou vždy vytlačíte nejaké komerčné zdroje. Keď sa budú dotovať OZE, vytlačia sa klasické elektrárne.

Aký vývoj cien plynu na trhu v našom regióne predpokladáte v krátkodobom horizonte aj v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine a potenciálnym pozastavením tranzitných dodávok cez Ukrajinu?

Závislosť Európy od ruského plynu pretrváva, preto by takýto krok mal negatívny dopad na cenu plynu. Keďže plyn je skladovateľný a zásobníky sú takmer naplnené, Slovensko z nich dočasne dokáže pokryť svoje potreby. Sme pripravení na krátkodobé výpadky dodávok plynu rádovo počas niekoľkých mesiacov.

Európska únia v tomto období spúšťa záťažové testy a modelujú sa rôzne scenáre pre zastavenie časti alebo celej dodávky plynu od jednotlivých dodávateľov. Sleduje sa napríklad scenár výpadku len cez Ukrajinu, kedy však bude fungovať zásobovanie cez plynovod Nord Stream.

Čo sa týka dlhodobých výpadkov, obdobne ako počas plynovej krízy v roku 2009, je potrebné nastaviť model úpravy spotreby na Slovensku a v celej EÚ. Bez pomoci ostatných štátov totiž nedokážeme vykryť dlhodobý výpadok. Ak by sme mali byť zásobovaní reverznými tokmi cez Nemecko a ČR alebo cez Rakúsko, ostatné krajiny EÚ by sa museli vzdať časti vlastných dodávok plynu tak, aby sa mohol použiť pre uspokojenie nevyhnutných potrieb ostatných štátov. 

Pokiaľ ide o úpravu spotreby plynu na Slovensku, existuje vyhláška pre stupne obmedzenia, ktorá popisuje, čo sa deje, keď dochádza k ohrozeniu dodávok. Prioritou číslo jeden je zachovanie vykurovania pre domácnosti, nemocnice a podobné inštitúcie so spoločenským významom. Na konci tohto radu je priemysel.

Aký vplyv by to malo na ekonomiku firmy? Mohli by niektorí dodávatelia alebo odberatelia plynu „neprežiť“ takúto krízovú situáciu?

Prvý negatívny dopad je priamy, lebo dochádza k poklesu predaja u dodávateľa. Nepriamy dopad však môže byť ešte závažnejší a niektoré podniky by to mohlo priamo „položiť“. Ak by plyn nemali rok firmy, ktoré sú technologicky závislé na jeho spracovaní a používajú ho napríklad pri výrobe skla, nedokázali by vykryť  takýto masívny výpadok vlastnej výroby.

Vráťme sa ešte k cenám plynu na európskych burzách. Napriek riziku prerušenie dodávok cez Ukrajinu, ich pokles pretrváva…

Cenu tlačí dole niekoľko faktorov.  Pri dlhodobých kontraktoch najväčších odberateľov plynu v Európe dochádza k rokovaniam o znížení ceny. Objavujú sa tiež správy o teoretickom využívaní bridlicového plynu minimálne v niektorých krajinách Európy. Spustenie takejto ťažby v Poľsku alebo inde znamená konkurenciu pre klasických ťažbárov. Okrem toho dopyt po plyne výraznejšie nerastie. Navyše sme tento rok mali pomerne teplú zimu, takže zásobníky plynu sú v Európe plné.

Ceny na burze mierne reagujú na vývoj na Ukrajine, dochádza k určitým výkyvom, ale trend zostáva klesajúci. Dá sa očakávať, že ak by nebolo riziko konfliktu na Ukrajine, existoval by ešte väčší predpoklad na pokles ceny plynu na trhu.

Začína sa hovoriť o podobe budúcoročných cien plynu pre slovenské domácnosti a podnikateľov. Podľa aktuálnej legislatívy sú ceny plynu určené na celé regulačné obdobie a dodávateľ nemusí každý rok podávať cenový návrh. Jediný akcionár dominantného dodávateľa však avizoval pokles cien. Ako sa k tomu postaví RWE Gas Slovensko?

Cenové rozhodnutia, ktoré určujú maximálne ceny, sú dnes stanovené na dlhšie obdobie. Dodávateľom sa nezakazuje poskytovať nižšie ceny. Väčšinou však kopírujú dominantného dodávateľa. My budeme dodržiavať to, čo sme zákazníkom sľúbili – že budeme lacnejší.

Ako som spomínal, veľkoobchodné ceny plynu mierne klesajú a ak nedôjde k významnejšej plynovej kríze a narušeniu dodávok plynu cez Ukrajinu, určite neprídeme so zvýšením cien. K akému poklesu však dôjde, budeme vedieť za tri až štyri mesiace.

Miroslav Kulla je konateľom v spoločnosti RWE Gas Slovensko zodpovedným za predaj plynu v SR. Zároveň je riaditeľom divízie Obchod spoločnosti VSE a.s. a je zodpovedný za nákup a predaj elektriny. Tiež pôsobí vo funkcii obchodného riaditeľa spoločnosti RWE Hrvatska, ktorá je rovnako ako spoločnosť RWE Gas Slovensko a Skupina VSE súčasťou medzinárodnej energetickej skupiny RWE.

S Miroslavom Kullom sa rozprávala šéfredaktorka portálu Lenka Ferenčáková.

Nadpis, perex a foto: energia.sk

© energia.sk

K téme