Analýza: Smelé uhoľné plány európskym firmám nevyšli
V období rokov 2005 – 2008 európske energetické firmy ohlasovali po celom kontinente rozsiahle plány na výstavbu uhoľných elektrární. Dohromady mali pribudnúť zdroje s inštalovaným výkonom najmenej 49 GW, najviac z nich v Nemecku, Veľkej Británii, Holandsku a Poľsku. Nová štúdia z inštitútu Oxfordskej univerzity pripomína, že spoločnosti vtedy vsadili na nesprávnu kartu.
Zo 65 plánovaných uhoľných elektrární sa podarilo realizovať len 12. Do energetického mixu krajín tak nové uhoľné projekty prispeli len výkonom 10,5 GW, čiže 23 % plánovaného objemu. Ostatné projekty už boli buď oficiálne zrušené alebo ich výstavbe nedávajú odborníci veľkú šancu.
Do úspešného konca sa podarilo dotiahnuť len niekoľko projektov v Nemecku a Poľsku, ktoré disponujú vlastnými zásobami čierneho i hnedého uhlia, a tiež v Holandsku, kde sa nachádza jeden z hlavných obchodných uzlov s uhlím – prístav Rotterdam. Naopak u firiem na britských ostrovoch zostali všetky nápady len na papieri.
Zdroj: Smith School/Oxford University, 2017
Napriek vtedajším priaznivým politickým i ekonomickým okolnostiam sa hlavnou príčinou nenaplnených očakávaní stali jednak nesprávne odhady (napr. očakávaný pokles cien uhlia a teda výrobných nákladov a tiež predpokladaný rast dopytu po elektriny), jednak značné odpisy majetkov firiem.
Finančná a hospodárska kríza, ktorá vypukla v roku 2008, znamenala radikálny pokles v spotrebe elektriny. Na prípravu veľkého počtu fosílnych projektov sa síce vynaložilo množstvo peňazí, ľudského i organizačného kapitálu, avšak európska energetika už vstupovala do novej éry z pohľadu technológií, politík a rozvoja inovácií na trhu.
Draho zaplatená chyba
„Európske utility úplne nesprávne posúdili vyhliadky pre novú výrobu z uhlia a odvtedy za túto chybu poriadne zaplatili. Následné odpisy, slabá výkonnosť a zníženia bilančnej kapacity stále ťahajú tento sektor dole,“ uvádza sa v správe.
Autori dodali, že európske firmy môžu ďakovať ekológom a protestujúcim proti uhliu, že nezaznamenali ešte väčšie straty, ak by sa dokončili aj ďalšie zbytočné uhoľné elektrárne. „V Európe je koniec výroby z uhlia istý, aj keď presný harmonogram phase-outu je zatiaľ nejasný,“ píše sa v správe.
Odborníci zároveň upozorňujú, že podobný osud môže stretnúť aj investorov do uhoľných elektrární v iných regiónoch sveta, napríklad v Ázii. Vyzvali ich preto k tomu, aby boli opatrní a nepodliehali nepodloženému optimizmu.
V rámci svojich odporúčaní okrem iného uviedli, že prevádzkovatelia súčasných uhoľných elektrární by sa mali prispôsobiť novému prostrediu prechodom na iné palivá (napr. biomasu) a tiež analyzovať, ktoré uhoľné zdroje vyradiť z prevádzky alebo aspoň zakonzervovať.
Na Slovensku, ale tiež v susednom Poľsku, fungujú mnohé elektrárne na uhlie len vďaka štátnej podpore, ktorú politici obhajujú snahou o zachovanie pracovných miest.
Jedni končia, iní nastupujú
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojej poslednej správe o trhu s uhlím uviedla, že napriek oprávneným obavám zo znečistenia ovzdušia a emisií skleníkových plynov bude v budúcnosti spotreba uhlia naďalej narastať. V tomto roku očakáva dopyt po uhlí v EÚ na úrovni 335 miliónov ton ekvivalentu ropy (Mtoe). V roku 2021 by mal dosiahnuť úroveň 295 Mtoe.
Dopyt po uhlí 2001 – 2021
Zdroj: OECD/IEA (Medium-Term Coal Market Report 2016)
Dnes je jedným z najväčších európskych investorov do uhoľného sektoru Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorý vlastní mnohé aktíva v strednej Európe, ale tiež v Taliansku či Veľkej Británii.
EPH razí stratégiu, že obnoviteľné zdroje sami osebe nedokážu uspokojiť potreby európskych občanov a priemyslu a zachovanie konvenčných fosílnych i jadrových elektrární je nevyhnutné. Niektoré krajiny začlenili uhoľné elektrárne do tzv. kapacitných mechanizmov a podporných schém na udržanie záložných zdrojov, čomu však chce Európska komisia do budúcna zabrániť.
Šéf holdingu Daniel Křetinský minulú jeseň na konferencii v Bratislave nedávne veľké nákupy v Európe vysvetlil osobnými silnými väzbami k uhoľnej výrobe, v ktorej svoj biznis rozbiehal, a tiež situáciou na trhu, ktorá mu umožnila výhodné akvizície.
© energia.sk
K téme
