Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Jadrová elektráreň - istock
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Foto: istockphoto (licencia pre energy online
21. decembra 2011 Jadrová energia od Energia.skSITA

Aktéri v slovenskom jadrovom sektore

Úrad jadrového dozoru (ÚJD)

Vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení tak, aby jadrová energia v Slovenskej republike bola využívaná bezpečne a aby nedošlo k ohrozeniu zdravia obyvateľstva, poškodeniu majetku a životného prostredia.

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „ÚJD SR“) ako ústredný orgán štátnej správy bol s účinnosťou od 01. 01. 1993 pôvodne zriadený zákonom č. 2/1993 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý bol jednou z novelizácií zákona č. 347/1990 Zb. Pôvodný zákon č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov bol s účinnosťou od 01. 01. 2002 nahradený zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Hlavné činnosti úradu vyplývajú z Atómového zákona, z členstva SR v Európskej únii a z medzinárodných zmlúv a dohovorov. Medzi hlavné činnosti, ktoré úrad vykonáva, patria:

  • výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, nad využívaním jadrovej energie, nad jadrovým zabezpečením a nad havarijnou pripravenosťou,
  • vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti mierového využívania jadrovej energie,
  • udeľovanie povolení na činnosti podľa Atómového zákona,
  • posudzovanie a hodnotenie bezpečnostnej dokumentácie,
  • kontrola dodržiavania zásad a plnenia povinností uvedených v Atómovom zákone, v ostatných všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných na jeho základe a v rozhodnutiach ÚJD SR ,
  • ukladanie sankcií za porušenie povinností ,
  • kontrola plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a zabezpečovanie medzinárodnej spolupráce v oblasti mierového využívania jadrovej energie,
  • informovanie verejnosti o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území SR a o svojej činnosti,
  • vedenie štátneho systému evidencie jadrových materiálov.

Národný jadrový fond

Národný jadrový fond bol zriadený zo zákona   Národnej rady Slovenskej  republiky  č. 238/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. Účelom zriadenia a činnosti jadrového fondu je sústreďovať a spravovať finančné prostriedky určené na záverečnú časť jadrovej energetiky.

Zdroje NJF
  • príspevky od držiteľov povolenia na prevádzku jadrových zariadení, ktoré vyrábajú elektrinu (za každý megawatt inštalovaného elektrického výkonu a z predajnej ceny vyrobenej elektriny v jadrovom zariadení)
  • odvod, ktorý je vyberaný prevádzkovateľom prenosovej sústavy a prevádzkovateľom distribučnej sústavy, určený na úhradu dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov určených na krytie nákladov záverečnej časti jadrovej energetiky – odvod je súčasťou ceny dodanej elektriny koncovým odberateľom elektriny,
  • pokuty,
  • úroky (výnosy) z vkladov na účtoch jadrového fondu,
  • dobrovoľné príspevky od fyzických osôb a právnických osôb,
  • dotácie a príspevky z fondov Európskej únie a z ďalších medzinárodných organizácií, finančných inštitúcií a fondov,
  • dotácie zo štátneho rozpočtu
  • výnosy z finančných operácií,
  • ďalšie zdroje.

Použitie finančných prostriedkov v roku 2010 v EUR

Podúčty a analytické účty NJF Celkom k 31.12.2010 Z toho za rok 2009
A1 Vyraďovanie JZ v lokalite J. Bohunice, JE A-1 50 235 664,12 8 957 169,14
A2 Vyraďovanie JZ v lokalite J. Bohunice, JE V1 87 021,67 82 048,98
A3 Vyraďovanie JZ v lokalite J. Bohunice, JE V-2 0,00 0,00
B Vyraďovanie JZ v lokalite Mochovce, EMO-1,2 0,00 0,00
C Vyraďovanie nových JZ uvedených do prevádzky

Po 01.07.2006

0,00 0,00
D Nakladanie s JM a RAO neznámeho pôvodu (ŠR) 41 887,46 5 819,18
E Úložisko RAO alebo VJP 1 418 494,81 54 222,66
F Inštitucionálna kontrola úložísk 0,00 0,00
G Skladovanie VJP v samostatných JZ 2 171 032,00 0,00
S p o l u JAVYS, a. s.

53 954 100,06

9 099 259,96

A1 Vyraďovanie JZ v lokalite J. Bohunice, JE A-1 455 173,00 10 297,00
S p o l u VUJE, a. s.

455 173,00

10 297,00

Zdroj: Výročná správa o hospodárení a činnosti NJF k 31.12.2010

Náklady na vyraďovanie predstavujú približne štvrtinu investičných nákladov na výstavbu jadrovej elektrárne. Platný zákon preto v súčasnosti zaväzuje prevádzkovateľa jadrového zariadenia vyčleniť každoročne približne 40 miliónov eur na každých 1.000 MW inštalovaného výkonu, pričom bežné „produktívne obdobie“ jadrovej elektrárne je pritom okolo 30 až 40 rokov.

Slovenské elektrárne

Akciová spoločnosť Slovenské elektrárne vznikla 21. januára 2002 ako nový subjekt z majetkovej podstaty a právny následník Slovenských elektrární, a.s., od ktorých bola k tomuto dátumu oddelená Prenosová sústava a Tepláreň Košice.

Vlastníkom akcií SE, a.s., sú Fond národného majetku SR s podielom 34% a spoločnosť Enel SpA s podielom 66%.

Slovenské elektrárne disponujú 5 749 MWe (k 31. decembru 2010) hrubého výkonu a majú nasledujúci výrobný mix – jadro, vodu a klasické zdroje. Prevádzkujú 34 vodných, 2 atómové a 2 tepelné elektrárne.

TVEL

Korporácia TVEL je najväčším ruským výrobcom jadrového paliva. Je výhradným dodávateľom paliva pre slovenské jadrové elektrárne.

Zásobuje okolo 17% energetických reaktorov po celom svete, 30 výskumných reaktorov v rôznych krajinách a všetky lodné jadrové reaktory ruskej flotily. Korporácia zastrešuje 12 závodov, ktoré tvoria chrbticu jadrovej technológie Ruska a ktoré sú zamerané na ťažbu prírodného uránu, výrobu, dodávky a vývoj jadrového paliva pre jadrové elektrárne v Rusku i zahraničí.

Výroba sa sústreďuje okrem iného ne jadrové palivo pre LWR (VVER-1000, VVER-440, PWR, BWR), uranografitové reaktory (RBMK-1000, EGP-6, CEFR), reaktory využívajúce rýchle neutróny (BN-600).

VUJE

Vykonáva projekčné, dodávateľské, realizačné, výskumné a školiace činnosti hlavne v oblasti jadrovej ale i klasickej energetiky. VUJE vzniklo v roku 1977 ako štátny výskumný ústav, v roku 1994 sa pretransformovalo na akciovú spoločnosť, ktorej akcie vlastnia zamestnanci a bývalí zamestnanci.

Zmena vlastníctva zo štátnej spoločnosti na 100% súkromnú spoločnosť znamenala i zmenu v náplni činnosti z pôvodne výskumnej organizácie na inžiniersku spoločnosť, ktorá v poslednom období realizuje veľké projekty hlavne v oblasti jadrovej energetiky.

V rámci výskumu podporovaného vládou SR sa uskutočňuje inovácia bezpečnostne významných systémov JE s VVER 440, program zabezpečenia kvality prevádzky JE, programové zvyšovanie bezpečnosti jadrových elektrární a koncepcia jadrovej bezpečnosti pre výkon dozoru nad jadrovými zariadeniami.

Jadrová vyraďovacia spoločnosť (JAVYS)

JAVYS prevádzkuje, udržiava a vyraďuje jadrové zariadenia, pracuje s vyhoreným jadrovým palivom a poskytuje jadrové služby v oblasti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi. Zastupuje záujmy SR v nových projektoch súvisiacich so Stratégiou energetickej bezpečnosti štátu, Stratégiou záverečnej časti jadrovej energetiky.

Spoločnosť vznikla premenovaním firmy GovCo, a.s., ktorá prevzala zodpovednosť za prevádzkovanie jadrovej elektrárne V1 od 1. apríla 2006 na základe rozhodnutia vlády SR o privatizácii 66-percentného podielu Slovenských elektrární.

V súčasnosti sa už spoločnosť pripravuje na druhú etapu vyraďovania dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Firma momentálne hľadá spoločnosti, ktoré jej vypracujú plán druhej etapy vyraďovania bohunickej jadrovej elektrárne, povoľovaciu dokumentáciu a správu vplyvu druhej etapy vyraďovania na životné prostredie.

Vyraďovanie jadrovej elektrárne V1 je naplánované v dvoch etapách s termínom ukončenia v roku 2025. Celkové náklady na vyraďovanie V1 sú vyčíslené na 1,1 mld. eur. Úrad jadrového dozoru SR v júli tohto roka vydal rozhodnutie, ktorým povolil prvú etapu. V rokoch 2011 až 2015 sú naplánované demontáže neaktívnych systémov a zariadení, demolácia stavebných objektov a spracovanie rádioaktívnych odpadov vznikajúcich pri vyraďovaní. Na financovaní vyraďovania bohunických blokov sa podieľa Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorá spravuje fond BIDSF.

Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS)

Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a. s., vznikla 31.12.2009 zápisom do Obchodného registra SR. Vytvorenie spoločnosti odsúhlasila Európska komisia a následne aj vláda SR, ktorá na svojom zasadnutí dňa 9.12.2009 svojím uznesením č. 893/2009 schválila návrh na založenie obchodnej spoločnosti JESS. Jej vytvorením sa otvoril priestor pre prípravu projektu výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach.

JESS  je spoločným podnikom slovenskej JAVYS, ktorá vlastní 51% podiel a českej energetickej skupiny ČEZ vlastniacej 49% akcií spoločnosti.

Spoločnosť má pripraviť projekt vhodného typu jadrového zdroja a následne zabezpečiť jeho výstavbu.

Otázka potreby realizácie nového jadrového zdroja (NJZ) na Slovensku vznikla v súlade s hlavným cieľom Stratégie energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky, kde cieľom je zabezpečiť s výhľadom do roku 2030 sebestačnosť vo výrobe elektriny, optimálnu cenovú politiku a proexportnú schopnosť Slovenskej republiky.

V roku 2010 sa spoločnosť JESS v rámci projektu zamerala na posúdenie dokumentácie, ktorá je vlastníctvom spoločnosti, z pohľadu zaistenia podkladov na spracovanie Štúdie realizovateľnosti. Dokument bol zaslaný šiestim potenciálnym dodávateľom:

Dodávateľ Projekt Trieda výkonu
Westinghouse AP 1000 1.200 MW
AREVA EPR 1.700 MW
Konzorcium MIR 1200 MIR 1200 1.200 MW
Mitsubishi EU-APWR 1.700 MW
ATMEA ATMEA 1 1.200 MW
KEPCO APR 1400 1.400 MW

Z hľadiska dlhodobého výhľadu do roku 2030 vo väzbe na očakávaný rast spotreby a odstavovania existujúcich výrobných kapacít bude potrebné zabezpečiť pre SR okolo 6.600 MW nových výrobných zdrojov pre pokrytie očakávaného deficitu vo výrobe. V budúcnosti (po roku 2025) na dosiahnutie vyrovnanej energetickej bilancie nebude zrejme stačiť ani dobudovanie blokov 3 a 4 v Mochovciach.

Treba preto hľadať nové zdroje, ktoré posilnia energetickú bezpečnosť,  sebestačnosť a proexportnú schopnosť Slovenska a prispejú k optimálnej cenovej politike a ďalšiemu zvýšeniu konkurencie na trhu s elektrinou.

(c) energia

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.