Bridlice potrebujú triezvejšiu diskusiu
Zemný plyn uzamknutý v póroch bridlíc bol donedávna neprístupný. Cestu k nemu odomkli inovácie horizontálneho vŕtania a hydraulického štiepenia. Tie však priniesli aj niekoľko zásadných otázok. Najviac diskutovanou je pravdepodobne vplyv na životné prostredie.
V roku 2010 nakrútil Josh Fox dokument GASLAND, v ktorom divák okrem iného vidí horiaci vodovodný kohútik. Varovaním pred únikom prírodného zemného plynu (bez zápachu) môže byť tragédia v texaskom Kilgore z marca 1937. Plyn unikol z ropných vrtov, nahromadil sa v miestnej škole a pri výbuchu zahynulo 300 študentov a učiteľov. Od výbuchu uplynulo 75 rokov, bezpečnosť sa zvýšila, no hrozba úniku plynu pri ťažbe zostala. Z hľadiska bezpečnosti je kľúčové zapuzdrenie vrtu. Puzdro tvorí oceľový obal, ktorý sa spevňuje vrstvou cementu. Päť takýchto vrstiev je záruka, že vrt vydrží vysoký tlak a obal bude nepriepustný. I keď sa porucha nedá nikdy úplne vylúčiť, jej pravdepodobnosť je nízka.
Druhým rizikom je tekutina, ktorá sa používa pri hydraulickom štiepení. Z viac ako 99 % ju tvorí zmes vody a piesku. Voda je médiom, ktoré pod vysokým tlakom štiepi bridlicový masív. Pieskové zrná zostávajú po vyťažení vody v prasklinách a zabezpečujú priepustnosť vytvoreného rezervoáru. Do „frakčnej“ tekutiny sa tiež pridávajú niektoré chemické látky, ktorých účinky sú potrebné pre vytvorenie alebo fungovanie rezervoáru. Ani jedna z chemických látok nie je neobvyklá; ide o zlúčeniny používané v potravinárstve, kozmetike alebo drogérii. Problém však môže spôsobiť ich veľké množstvo. Pre ilustráciu, celkový objem „frakčnej“ tekutiny môže v prípade jedného vrtu dosiahnuť až 40 mil. litrov, teda pol percenta objemu znamená v takom prípade 200 tis. litrov prímesí. Na riziko chemikálií odkázal i prezident Barack Obama v Správe o stave Únie v januári 2012: „Požadujem od všetkých firiem, ktoré ťažia plyn na verejných územiach, aby zverejňovali zoznam chemikálií, ktoré používajú, pretože Amerika bude rozvíjať tento zdroj iba tak, aby neohrozovala zdravie a bezpečnosť svojich obyvateľov.“
Inovačné úsilie ťažobných spoločností sa preto dnes zameriava na možnosti recyklácie „frakčnej“ tekutiny. Na americkom trhu je v tomto smere aktívna najmä Chesapeake Energy, dvojka v ťažbe plynu z bridlíc. Firma v testovacej fáze tekutinu opätovne využíva v nových vrtoch. V budúcnosti chce úplnú recykláciu.
Podobne, ako sa preceňujú environmentálne riziká, často sa preceňuje aj bezprostredný ekonomický prínos pre plynárenstvo v Európe. Zdá sa, ako keby mala masívna ťažba z bridlíc prísť takmer okamžite a nekonvenčný plyn by mal oproti plynu z Ruska priniesť cenovú výhodu a nezávislosť. Aspoň podľa politikov.
Aby sa tak stalo, je potrebné rozvinúť jeho plošnú ťažbu. A to nie iba z pohľadu počtu prvých vrtov, ale aj z pohľadu nových vrtov, ktoré tie pôvodné musia vo veľmi krátkom čase doplniť, pretože z celkového potenciálu vrtu sa viac ako tri štvrtiny vyťažia už počas prvých 5 rokov. Vrt dokáže produkovať zostatkové objemy ešte ďalších 15 rokov, ale bezprostredný úžitok prinesie na začiatku. Pre 5 rokov sa spravidla kalkuluje aj investícia. Prax v USA ukazuje, že investíciu do ťažby môže mať investor späť do prvých 3 rokov produkcie a počas ďalších 2 rokov, dokedy produkcia vrtu nezačne výrazne klesať, môže zvýšiť návratnosť investície o ďalších 40 %.
Do akej miery je ale európska verejná mienka naklonená „rozvŕtaniu“ krajiny, ktorá je husto posiata rezerváciami a pamiatkami a je priestorom pre budovanie cestovného ruchu? Povrchová technológia vrtu nie je priestorovo veľká, ale i tak ide o spoločensky citlivejšiu tému ako napríklad výstavba veterného parku, ktorý zmení vzhľad krajiny zásadnejšie.
V neposlednom rade je témou i obchodovanie. Základným kameňom európskeho plynárenstva je dlhodobý kontrakt. Plní svoju rolu z hľadiska energetickej bezpečnosti, ale súčasne má význam pri rozvoji infraštruktúry. Súčasťou dlhodobých kontraktov sú i minimálne odbery, tzv. klauzuly „take-or-pay“. Otázka tak stojí, kto z obchodníkov bude nakupovať veľké objemy komodity voľne na trhu, ak je viazaný dlhodobým kontraktom?
Pokiaľ sa nezmenia kontrakty ako také alebo skokovo nestúpne dopyt, plyn z bridlíc bude doplnkom, nie kľúčovým nástrojom pre pokrytie spotreby. V nadväznosti na to, trhovému obchodovaniu musí zodpovedať i infraštruktúra. Tá je dnes viac vybavená pre potreby dlhodobých kontraktov, než pre flexibilné fyzické toky v závislosti od obchodovania na trhu. Jej rozvoj a dobudovanie si vyžiada istý čas.
Bridlice budú hrať úlohu aj v európskom plynárenstve. Oveľa skôr, ako by si možno želali niektorí environmenatlisti, ale súčasne o dosť neskôr, než ako dúfajú politici a iní optimisti.
Text vychádza 17. júla 2012 v denníku SME.
K téme
