Plošná regulácia nie je správna

Pán Nagy, zrekapitulujme si vývoj cien elektrickej energie a zemného plynu na trhoch v roku 2011. Kam, ako a prečo sa hýbali?

Vývoj forwardu v elektrine počas roka 2011 v prvom rade ovplyvnilo začiatkom marca nešťastie vo Fukušime a následne vyhlásenie nemeckej kancelárky o postupnom odstúpení od výroby elektriny z jadra. Išlo o najväčšiu udalosť, ktorá mala veľmi rýchly vplyv na cenu elektriny, ale aj ostatných komodít. To bol najväčší tresk, kde ročný forward vyskočil o 5 eur v priebehu jedného dňa. Potom následne vývoj forwardovej ceny ovplyvňovali správy z Ameriky. Až pokiaľ sa v lete neukázali prvé správy o navýšení amerického dlhu, na komoditných trhoch vládlo veľké napätie. V tom čase sa už paralelne začalo čoraz viac hovoriť aj o problémoch v Európe.

Po Fukušime nastal cenový pohyb oboch komodít, či už hovoríme o elektrine alebo plyne. Neskôr sa volatilita dostala na bežné úrovne a od konca leta môžeme situáciu na trhu hodnotiť ako mierny cenový pokles. Vyhliadky na hospodárky vývoj a medziročný rast či už v rámci Európy alebo Ameriky sú radikálne nižšie ako to bolo v lete. Osobne si myslím, že ceny komodít budú mierne klesať.

Udalosti ako bola Fukušima a problémy so záchranou Grécka možno ťažko predvídať, nikto ich nepredpokladal, takže preto i trhy reagovali rýchlo a skokovo. Do toho prišli aj nepokoje v Iráne, na ktoré reagovala ropa.

Najpodstatnejší parameter, ktorý momentálne ovplyvňuje a i bude vplývať na ceny komodít, je predpoklad, že hlavné európske ekonomiky nebudú rásť, príde stagnácia a nik nevie, akým spôsobom sa vyriešia súčasné hospodárske problémy.

Boli nepredvídateľné udalosti, ktoré spomínate, tak zásadné, že následné reakcie trhov a skokové zmeny cien elektriny spôsobili existenčné problémy pre niektorých menších dodávateľov na trhu?

Zodpovedný dodávateľ má nastavené určité risk-pravidlá a limity. Hedžovanie pozícií musí preto robiť v zmysle nich. Obchodníci s väčším portfóliom si nemôžu dovoliť, aby si všetko na nákupnej strane nepoisťovali hedžovými operáciami. Myslím si preto, že tým najväčším hráčom na trhu to až také problémy nespôsobilo a nejako výrazne ich to neovplyvnilo.

Na druhej strane je pravda, že aj keď máte otvorenú pozíciu na úrovni 5 – 10 % a z večera do rána dokonca mesačné a kvartálne produkty vzrástli o 10 až 14 eur, tak to má určite vplyv na profitabilitu portfólia. Myslím si preto, že u tých menších dodávateľov, hoci nemajú veľké portfóliá a ako noví hráči na trhu si bilancujú pozíciu na spote, to mohlo spôsobiť problém. Ich obchodnou stratégiou je predávať zákazníkom a v rámci spotového trhu sa bilancovať; preto to s nimi mohlo zakývať. Ale tiež treba povedať, že v dôsledku Fukušimy a skokového nárastu ceny elektriny sme nezaznamenali, že by niekto z menších dodávateľov skrachoval. Ale menší dodávatelia senzitívni na cenové výkyvy určite boli.

Čo sa dá alebo nedá povedať o spojitosti cien plynu a elektrickej energie na trhoch a OTC neburzových platformách? Samozrejme, nákup zemného plynu cez dlhodobý kontrakt sa riadi v prvom rade vzorcom, ale nákup na trhu je spojený s dynamickejším vývojom ceny

Ceny oboch komodít v princípe korelujú, ale dnes už nejde o tak výraznú koreláciu ako v minulosti. Za obdobie posledných dvoch – troch rokov sa hodnota cenovej korelácie znížila. Na výšku cien a vzťahy medzi nimi existujú rôzne názory, teda akékoľvek takého hodnotenie je vždy na úrovni osobného pohľadu toho – ktorého obchodníka. Každý vychádza z inej analýzy, niekto napríklad z fundamentálnej analýzy, iný na báze techniky, buď zo štatistických metód, neurónových sietí a tak podobne.

Dostupných analýz je množstvo, ale koreláciu možno vypočítať, a to veľmi ľahko a rýchlo. Je pravda, že korelácia je v poslednom období nižšia ako bývala v minulosti, ale pohyb, resp. smer vývoja je pre obe komodity spoločný. To znamená, že obe komodity zdražujú alebo zlacňujú spoločne, ale dynamika zmeny sa rozpojila. Ťažko povedať prečo.

Darí sa nám úspešne predpokladať forwardovú cenu v rámci middle-term trhu, no úspešnosť prognózovania cien pre long-term trh je nižšia. Trh bol do roku 2008 oveľa predvídateľnejší, než je dnes. Po naštartovaní hospodárskych problémov v roku 2008, dnes už viacero technických analýz na báze štatistických metód úplne nefunguje.

Môj osobný názor je, že forwardové ceny komodít momentálne viac reagujú na správy fundamentálneho charakteru – na medzinárodnú situáciu či makroekonomické ukazovatele. V súčasnosti to teda nie je o technickej analýze, ale skôr o fundamentoch.

Pokiaľ by sa teda neblížila hospodárka kríza a neobjavili by sa udalosti, aké sa v roku 2011 objavili, čo by to znamenalo pre budúce ceny elektrickej energie?

Pokiaľ by sa nehovorilo o recesii, cena elektriny pre rok 2013 by nebola pod úrovňou ceny pre rok 2012 (skutočnosť v čase trvania rozhovoru – pozn.). Teraz vstupujeme do recesie a prichádza otázka, kedy prepukne spomalenie ekonomického rastu naplno. Možno to bude v roku 2012, no dopyt a spotreba bude ešte zatiaľ stále vyššia. Ale trhy neveria tomu, že do roku 2013 príde pokles až na dno, od ktorého by sa ekonomika mohla odraziť smerom k hospodárskemu rastu. Preto je logické, že cena elektriny pre rok 2013 sa obchoduje tesne pod cenou pre rok 2012, čo sa za posledných 5 rokov nestalo.

Spomínate situáciu, aká tu za ostatných päť rokov nebola. Bývalý šéf českého ČEZ-u Martin Roman v jednom rozhovore uviedol, že počas svojej kariéry sa stretol s mnohými anomáliami na trhu, ktoré by nečakal, medzi nimi najmä obchodovanie elektrickej energie za záporné ceny. Stretli ste sa s nejakými nečakanými javmi na trhu aj vy?

Áno, nezvyčajná situácia nastala v polovici novembra a trvala do zhruba 5. decembra 2011. Od septembra 2010, keď prebehol market coupling česko-slovenského trhu, keď sa zvyšovala likvidita česko-slovenského spotového trhu, odvtedy sme si zvykli, že ako obchodníci si vieme zbilancovať aj väčšiu pozíciu. V princípe trh prijal to, že spotová cena je rovnaká na českom i slovenskom trhu, pretože cezhraničné kapacity sú veľké a do toho času neboli plne využívané. Česká a slovenská cena forwardu sa tiež veľmi priblížili a spread medzi českou a slovenskou cenou na forwarde pre ďalší rok býval na úrovni 20 centov.

Prišiel november 2011, nevyrábal paroplyn v Malženiciach. To bol zdroj, ktorý ponúka elektrinu v čase špičky. Máme zatiaľ najsuchšiu sezónu za posledných 10 rokov, preto vodné elektrárne v celej Európe produkujú menej elektriny. Cítiť to najmä na Balkáne, ktorý je závislý od energie z vody a stal sa energeticky nedostatkovým. Kumulácia výpadku Malženíc, suchej sezóny a nedostatku elektriny na Balkáne logicky motivovala obchodníkov k exportu elektriny cez Maďarsko na Balkán. Badali sme paniku na trhu už po 3 – 4 dňoch po tom, čo sa ceny na slovenskom a českom trhu nespojili. Dôsledkom bolo, že elektrina sa na Slovensku obchodovala drahšie než v Čechách. Stalo sa dokonca i to, že v jeden týždeň bol ročný forward na Slovensku drahší o vyše 1 EUR/MWh než v Česku.

Podľa nás mohol napomôcť k skoršej stabilizácii situácie i SEPS ako TSO (operátor prenosovej sústavy – pozn.), keď znížil dennú ponuku cezhraničných kapacít o 300 MW v porovnaní s minulým obdobím. V dôsledku toho sa česká a slovenská cena počas štyroch týždňov nespojili až v 6 alebo 7 dňoch. Chápem, že fyzikálne toky elektriny tečúcej cez prenosové sústavy sú dané väzbou spotreby a v tom čase aktívnych výrobných kapacít a TSO musia plniť pravidlo bezpečnosti N-1, i preto sa nemôže prideľovať úplne všetka kapacita. Ale myslím si, že ak by sa situácia na jednotlivých hraniciach riadila efektívnejšie, k takejto situácii, čo sa týka časového rozsahu, nemuselo dôjsť.

Otázka pre obchodníka je, či sa má obávať podobnej situácie v čase, kedy má otvorenú väčšiu pozíciu a 5 razy v mesiaci sa stane, že cena špičky na Slovensku je o 30 EUR/MWh drahšia než v Česku. Ak áno, je to veľký problém, nemôžeme hovoriť o fungujúcom market couplingu.

Hovorí sa, že pripojenie Maďarska k česko-slovenskému market couplingu je už v princípe dohodnuté a že od 1. júla 2012 by malo všetko začať fungovať. Otázka ostáva, čo sa potom udeje, nakoľko cena v Maďarsku je v priemere o 3 EUR/MWh vyššia než na Slovensku. „Vytiahne“ sa česko-slovenská cena na maďarskú úroveň alebo klesne maďarská cena a prispôsobí sa?

Naznačili ste, že SEPS ako TSO neriešil popísanú situáciu v novembri 2011 úplne správne. Podľa vás, ako inak sa to dalo riešiť?

Myslím si, že SEPS mohla v tých dňoch ponúknuť väčšiu kapacitu na česko-slovenskej hranici. Nadväzujúcou podstatnou skutočnosťou je najmä to, ako u nás funguje intra-day (vnútrodenné obchodovanie – pozn.). Málokto z obchodníkov si necháva pozíciu na intra-day trhu, pretože platí povinnosť nájsť si protistranu pre obchod. Ktorýkoľvek TSO, či už slovenská SEPS alebo česká ČEPS, má navyše právo veta a ak ho uplatní, v takom prípade nemusí pre uskutočnenie intra-day obchodu prideliť cezhraničnú kapacitu. Predstavte si, že ako obchodník máte dohodnutý obchod s protistranou v Česku a v tejto situácii sa na Slovensku stane, že vám SEPS pre intra-day nepridelí kapacitu. Preto si myslím, že ponuka cezhraničných kapacít mala byť vyššia, aby sa eliminovalo toto riziko. Tiež sa tým pripomenula otázka, či by nebolo dobré posunúť intra-day ďalej a napríklad, podobne ako v zahraničí, nepovoľovať TSO právo veta a možnosť zníženia kapacít.

Prejdime k cenám ako takým. Ako ich subjektívne vnímate? Predávate energie za draho, lacno alebo za primerané ceny?

Treba to vnímať vo viacerých rovinách. Každý cez médiá vníma výmenu názorov medzi SPP a ÚRSO. SPP tvrdí, že regulovaná cena plynu pre domácnosti je jednoznačne podhodnotená. Zrejme pri tvrdení vychádza z podoby dlhoročného kontraktu, v rámci ktorého plyn nakupuje. My v ČEZ Slovensko realizujeme nákup plynu na trhu a neburzových OTC platformách a teda pri hodnotení vychádzame z inej ceny.

Čo sa dá z nášho pohľadu povedať, je, že ak zarátame všetky naše investičné náklady spojené s vybudovaním spoločnosti a rozbehnutím dodávok plynu pre domácnosti, ceny, za ktoré plyn dodávame, nám neumožňujú získavať maržu, ktorá by nám vytvorila zisk povedzme v horizonte jedného alebo dvoch rokov. To určite nie. Každý podnikateľ má ale subjektívny pocit, a to bez ohľadu na to, v čom podniká, že cena a teda i marža by mohla byť oprávnene vždy ešte vyššia.

Nemyslím si, že náklady, ktoré majú dnes domácnosti s nákupom elektriny alebo plynu, by boli pre ne likvidačné. Ich pohľad je ale prirodzene iný. Spotrebitelia stále tlačia na to, aby bola cena čo najnižšia.

Aby som to zhrnul, ako dodávateľ vieme pri súčasných cenových stropoch podnikať a žiť, i keď je to ťažké v tom zmysle, že musíme investovať do rozvoja a súčasne byť pre potenciálnych zákazníkov atraktívni nižšími cenami, než aké majú u tradičného dodávateľa.

Bavili sme sa o cene komodity, ktorá tvorí 50 – 70 percent z koncovej ceny zemného plynu. Čo cena distribučných služieb? Ak ostaneme pri zemnom plynu, je distribúcia drahá, lacná alebo primeraná?

Ťažko je to hodnotiť z pozície dodávateľa. Privítal by som ale, aby sa regulačný rámec trochu sprehľadnil a zjednodušil, a potom by sme mohli aspoň trochu nazrieť do spôsobu, akým sa kreujú distribučné poplatky.  Dnes to veľmi nemôžeme ovplyvniť a ani kontrolovať a preto sa k tomu ťažko vyjadruje. Subjektívne mám ale pocit, že existuje priestor na znižovanie distribučných poplatkov, aby tu nebol tlak len na cenu komodity.

Ak sa vrátime opäť k cene komodity, každý dodávateľ dnes, a to bez ohľadu na to, či je tradičný alebo alternatívny, tlačí na dereguláciu tvorby ceny aj pre domácnosti. Čo môže spotrebiteľ od deregulácie očakávať?

Za posledné roky sa jednoznačne ukázalo, že ak zákazníci majú dostať lacnejšiu cenu, tak musí prísť konkurencia, ktorá ponúkne lepšiu cenu, lacnejšiu komoditu. Takým spôsobom vytvorí tlak aj na tradičných dodávateľov, ktorí sa potom takpovediac „zobudia“ a vedia ponúkať lacnejšiu cenu alebo kvalitnejšie služby.  Jedine konkurencia je to, čo v krátkodobom horizonte vie zákazníkovi priniesť nejaký benefit.

V jeden deň ÚRSO rozhodne, že zvýši cenu o 5,5 %, potom o 12 mesiacov úrad vykalkuluje napríklad 7 % a tak podobne. Pre zákazníka to znamená byť v neistote a stále čakať, ako jeden veľký subjekt (tradičný dodávateľ) „vynegociuje“ cenu s regulátorom. V strednodobom horizonte vie konkurencia sama vytvoriť tlak na ceny tak, aby to bolo aj v prospech zákazníka.

Ak regulovať komoditu, tak iba v otázke presnejšie definovaných zraniteľných zákazníkov. Tým, ktorí sú sociálne odkázaní a ceny plynu a elektriny sú pre nich vysoké, prideliť zvláštne sociálne tarify. Plošná regulácia ceny komodity pre domácnosti nie je správna.

Na jednej strane hovoríte, že regulácia odstráni deformácie na trhu, zreálni cenu a spotrebiteľovi prinesie viac istoty. Na druhej strane ste naznačili, že každá firma si vie predstaviť predávať za vyššie ceny, ktoré by umožnili skoršiu návratnosť investícií do podnikania. Neprotirečíte si?

Pokiaľ bude podnikanie v energetike nestabilné a zásahy regulátora budú ťažko predvídateľné, bude to vždy odrádzať ďalšie firmy, aby na trhu začali podnikať. O tom asi niet pochýb. Preto tvrdím, že len konkurencia motivuje ďalších dodávateľov, aby ponúkali nové výhody a možnosti pre odberateľov.

Problémom je, že regulačný rámec nie je dnes jasný a jeho zmeny sú nepredvídateľné. Uvediem ako príklad reguláciu ceny elektriny pre domácnosti. Vo výnose ÚRSO z roku 2010 sa stanovil istý spôsob, ako sa určí cenový strop. Vo vyhláške z roku 2011 sa medziročne zmenilo niekoľko parametrov: vo vzorci nahradila PXE dovtedajšiu EEX (nakoniec po pripomienkovaní sa ponechal odkaz na EEX), náklady 15 % na pokrytie profilu domácností sa zrazu znížili na 12 % a náklad na odchýlku, ktorý predstavuje pre priemernú domácnosť reálne 2,40 EUR/MWh, jednoducho zrazu vypadol, nebol tam. Z večera do rána sa neskôr  objavil cenový strop pre komoditu na úrovni 62,80 EUR/MWh. Ktokoľvek, kto chce začať podnikať a myslí to s podnikaním vážne, vytvorí si viacročný podnikateľský plán a preto je logické, že ako prvý predpoklad očakáva stabilný regulačný rámec na viacero rokov dopredu. Nemáme pocit, že je tomu na Slovensku tak.

Pokiaľ ide o zemný plyn, ak už cenu regulovať, tak aspoň takým spôsobom, aby bolo jasne vo vyhláške na ďalších napríklad 5 rokov dopredu napísané, akým spôsobom sa bude kalkulovať cena komodity. Nemôže to fungovať tak ako dnes, že cenový strop sa odvíja od olejového vzorca, do ktorého vstupujú tri neznáme, ľahký a ťažký vykurovací olej a forex EUR-USD, a do toho všetkého, ak príde ku schvaľovaniu a negociáciám, každá zo strán príde s inými hodnotami. Potom sa nemožno diviť, že iba mesiac trvá negociácia o tom, koho hodnoty sú správne. Ak by výpočet vychádzal z cenovej hladiny na nejakej burze, plus na pokrytie diagramu by sa garantovalo isté percento, toto by bol príklad jasne nastavenej a transparentnej regulácie.

Druhý podstatný argument v prospech deregulácie je nepružnosť regulátora. Ak sa niečo udeje a prídu správy o zlom ekonomickom vývoji, akciové aj komoditné trhy ihneď reagujú. Regulátor nie je tak flexibilný, aby vedel reagovať ihneď. Mohli sme to vidieť koncom roka 2008, ale najmä v roku 2009. Zákazníci na trhoch v zahraničí, ktoré nie sú regulované, pocítili prepad ceny možno najneskôr do troch mesiacov, zákazníci na regulovanom trhu na Slovensku prepad nepocítili. Trhy sú volatilné a regulátor na túto volatilitu jednoducho nedokáže reagovať okamžite.

Ďalšou témou, ktorú opakovane pripomínate, sú problémy v komunikácii s distribučnými spoločnosťami a nepresnosť poskytovaných dát z ich strany. Čo sa zmenilo napríklad v období, odkedy bolo založené Združenie dodávateľov elektriny?

Je to veľká téma. Prax je taká, že ak chcete pristupovať k dátam o tom, koľko elektriny odoberajú vaši zákazníci, chcete im spotrebu správne vyfakturovať a riešiť prípadné reklamácie, musíte komunikovať s tromi protistranami. Každá z troch distribučných spoločností má svoje pravidlá a komunikácia nie je unifikovaná, treba komunikovať cez tri separátne a rozdielne systémy. V zemnom plyne existuje len jedna distribučná spoločnosť, s ktorou si systém komunikácie vytvárame, čo je lepšie.

Združenie dodávateľov elektriny sme zakladali preto, lebo nás k tomu doviedla prax komunikácie s tromi distribučnými spoločnosťami. Bola potrebná jednotná platforma, ktorá by problémy komunikovala v mene dodávateľov v styku s ministerstvom, regulačným úradom, na odborných fórach, ale samozrejme aj voči distribučným spoločnostiam. Jednotlivo nás distribučné spoločnosti úplne neakceptovali a nechceli si nás často ani len vypočuť. V rámci združenia máme dnes vytvorené pracovné skupiny, v ktorých sedia aj ľudia z distribučných spoločností. Urobili sme mapu priorít a dohodli sme sa, podľa akej priority a v akých časových horizontoch sa budú postupne unifikovať jednotlivé technické špecifikácie. Cieľom je, aby sme my ako dodávatelia vedeli s každým distribútorom komunikovať jedným a tým istým spôsobom.

Existujúce problémy sa tak postupne začínajú riešiť, i keď je toho ešte veľa čo doťahovať. Raz za kvartál sa pracovné skupiny stretnú, skontroluje sa plnenie domácich úloh a určia sa ďalšie postupy.

ČEZ Slovensko bola prvou firmou, ktorá začala popri tradičnom dodávateľovi SPP pred rokom plošne ponúkať zemný plyn i domácnostiam. Súčasne sa s vaším vstupom na tento trh otvorila i téma korektnosti správania sa podomových predajcov, ktorí vás zastupovali. Príbehov o oklamaných odberateľoch sú médiá plné i dnes. Nemyslíte si, že sa takýto predajný kanál zdiskreditoval? Má tento spôsob predaja budúcnosť?

Myslím, že podomový predaj budúcnosť má. Stále opakujeme a stojíme si za tým, že netreba hádzať všetkých podomových predajcov do jedného vreca. Ako ČEZ Slovensko chceme byť od začiatku vážnou konkurenciou voči tradičným dodávateľom, ale žiaľ edukácia domácností o fungovaní liberalizovaného trhu s elektrinou a plynom jednoducho neexistuje. Na zamyslenie tiež ostáva, prečo tradiční dodávatelia udržujú zákazníkov v nevedomosti a radšej im hovoria, že zmena dodávateľa je riziko, nech to radšej nerobia. A dokonca odporúčajú, že ak príde podomový predajca, netreba mu veriť, lebo klame. Je nešťastie, že svoj marketing stavajú na takýchto veciach.

Na druhej strane, čo by ste v úlohe dodávateľa, ktorý má na začiatku 100 %-ný podiel na trhu, robili? Povzbudzovali by ste svojich klientov, aby podpisovali zmluvy s konkurenciou, ktorá ich navštívi doma? Alternatívny dodávateľ robí ofenzívnu kampaň, tradičný defenzívnu, je to prirodzené

Defenzívna kampaň sa dá podľa mňa robiť aj inak, než sústredením sa na to, aby som dostal na televíznu obrazovku zákazníka, ktorý je nespokojný so spôsobom predaja konkurencie. Nie je dobré rozdávať letáky do vlakov alebo vyhlasovať v obecných rozhlasoch, že ak zaklope na dvere podomový predajca, treba ho vyhodiť. Defenzívna kampaň sa podľa mňa realizuje trošku ináč.

Tradičný dodávateľ by mal skôr porozmýšľať, že keď je dominantným hráčom v jednej komodite, či neponúkne tú druhú. Ak ponúkne, zákazník si všimne, že jeho dodávateľ sa o neho začal zaujímať. Tradiční dodávatelia v jednej komodite sa pokojne môžu stať alternatívnymi v tej druhej a čerpať výhody „malých“, na ktoré stále poukazujú. Podľa mňa by toto bola férová hra. Podľa informácií presne na to sú dnes už pripravení, ale doteraz používali hlavne spochybňujúce PR a marketingové aktivity namiesto obchodnej protiponuky.

Zopakujem tiež to, čo som povedal na jeseň na Energofóre. Môj veľmi dobrý kamarát Martin Ondko (Magna E.A. – pozn.), s ktorým máme veľa podobných názorov, si tam začal robiť srandu, či sa má trh s elektrinou a plynom dostať na úroveň, kde príde 20-ročná študentka, zaklope na dvere a nanúti vám bez vysvetlenia nejaký produkt. Povedal, že takýto spôsob predaja skrátka nemá tú úroveň, akú by mal mať. Tvárime sa, že takýto predaj energetiku dehonestuje, ale ja sa pýtam, ako dnes fungujeme pri iných tovaroch a službách? Tvárime sa, že podomoví predajcovia kazia energetické prostredie. Chápem, že médiá majú rady, keď zákazník verejne povie, ako veľmi bol oklamaný energetickou spoločnosťou. Takýto príbeh sa dobre predáva.

Z podomového predaja by som strašiaka nerobil. Ak sa vyskytne problém, áno, treba to vyšetriť, odsúdiť a potrestať. Kto má neetické spôsoby a vypýta si platbu za vykonanie zmeny alebo vo finále fakturuje iné skryté poplatky, toho treba identifikovať a odsúdiť takéto metódy. Podomový predaj ako taký však nie je zlý spôsob, pri iných tovaroch a službách funguje a nikto to nerieši.

Pripúšťate teda, že na Slovensku sa robí podomový predaj, v závislosti od konkrétneho dodávateľa, férovo aj neférovo?

Určite. To nie že pripúšťam, ale je to tak.

Prezradíte, ktoré firmy takto podomovo predávajú energie korektne?

Tak jedného férového dodávateľa poznám a to je ČEZ Slovensko, aj keď to nevyznieva veľmi objektívne. Dnes máme viac ako 75 tis. podpísaných zmlúv, čo je číslo, ktorým sa môžeme hrdiť a povedať, že podomový predaj robíme eticky.

Škoda, že ste nevymenovali i ďalších dodávateľov, ktorí robia podomový predaj dobre… Ktoré firmy ho robia podľa vás nekorektne?

Asi by nebolo dobré menovať konkrétne spoločnosti, aby som sa niekoho náhodou nedotkol. Ako súkromná osoba môžem povedať, že ma zatiaľ žiadny podomový predajca ešte nenavštívil, takže preto to zo spotrebiteľského hľadiska posúdiť neviem.

S Igorom Nagyom sa v decembri 2011 rozprával Michal Hudec. Igor Nagy je konateľom spoločnosti ČEZ Slovensko, ktorá patrí do českej skupiny ČEZ. Na Slovensku podniká v dodávkach zemného plynu a elektrickej energie. Igor Nagy prepis rozhovoru autorizoval.

(c) energia

K téme