Radičová zaradila jadrovú spiatočku
„Nie som expert na atómovú energiu. Som však ľudsky a osobne presvedčená, že tých tragédií na svete bolo dosť, aby sme zvažovali celkovú budúcnosť tohto zdroja energií. Ale opakujem, je na expertoch, odborníkoch, aby zaujali jasné stanovisko k budúcnosti jadrovej energie na Slovensku,“ vyhlásila dnes ráno premiérka Radičová.
Kto vie, ako „ľudsky a osobne“ je presvedčená premiérka, pokiaľ ide o nehody v iných energetických sektoroch. Bez ohľadu na politické aspekty diskusií o budúcnosti jadrovej energetiky, ťažké škody na ľudských životoch, životnom prostredí či majetku sa dejú aj pri ťažbe uhľovodíkov, pri dolovaní uhlia a iných energetických surovín, dokonca aj pri bežnej obsluhe energetickej infraštruktúry.
Premiérka dnes ráno povedala i to, že z nových iniciatív v energetike, najmä pokiaľ ide o prijímanie tzv. energetických balíčkov EÚ, by mal výhody pociťovať najmä spotrebiteľ v podobe nižších cien energií a jej bezpečných dodávok.
Cena elektriny z jadra
Jadro je jedným z lacnejších zdrojov elektriny, na to by premiérka nemala zabúdať, ak hovorí o cenovo dostupnej elektrine. V dokumente „Projected Costs of Generating Electricity“, ktorý v roku 2010 vydali IEA a NEA, sa o cenách elektrickej energie v slovenských podmienkach uvádza pri predpokladoch základnej úrokovej sadzby 5 % a 10 % nasledovné:
Graf: Projected Costs of Generating Electricity 2010 (IEA, NEA)
Na grafe sú porovnané priemerné ceny počas celého životného cyklu elektrárne za 1 MWh elektrickej energie podľa využitia tej-ktorej technológie. Ceny zohľadňujú investičné náklady, prevádzkové náklady, cenu paliva, manažment odpadu a cenu emisných povolenie. V prípade kombinovanej výroby tepla a elektriny (CHP) znázorňuje červená časť stĺpcových grafov tepelnú pridanú hodnotu, ktorú je možné využiť a štatisticky tak cenu elektriny znížiť.
Cenu ovplyvňuje cez investičné náklady úroková sadzba
Ak sa bude základná úroková sadzba pohybovať okolo hodnoty 5 %, jadro vychádza ako najlacnejší zdroj, v prípade využitia celého tepelného výkonu sa na rovnakú cenu dostáva aj elektrina z kogeneračných jednotiek. V prípade scenára 2-násobne vyššej základnej úrokovej sadzby sa investičné náklady zdražujú a jadro a kogeneračné jednotky sa tak stávajú rovnako drahými zdrojmi, pokiaľ sa nekalkuluje s efektívnym využitím tepelného potenciálu.
Pri 5 %-nej základnej úrokovej sadzbe vychádza jadro cenovo najvýhodnejšie aj v rámci regionálnych charakteristík. Na grafe sú lokalizované rozsahy priemerných cien v troch regiónoch (v tomto poradí pod sebou: Severná Amerika, Európa a Ázia a Tichomorie), pričom žltá čiara znázorňuje mediánnu hodnotu, teda stredovú hodnotu podľa skutočného rozloženia. Tmavšia modrá farba reprezentuje jadro, sivá uhlie, červená zemný plyn a bledšia modrá pevninské veterné parky:
Graf: Projected Costs of Generating Electricity 2010 (IEA, NEA)
Základná úroková sadzba
Od zavedenia eura na Slovensku v roku 2009 sa hlavné finančné operácie v SR riadia základnou úrokovou sadzbou, ktorú určuje Európska centrálna banka (ECB). V období od 1. januára 2009 neprekročila hodnotu 2,50 %. Pre ilustráciu, posledná aktualizácia základnej úrokovej sadzby NCB sa uskutočnila 9. novembra 2011. Jej hodnota sa znížila z dovtedajších 1,50 % na 1,25 %, čo je nepochybne spôsobené aktuálnou situáciou v európskej ekonomike.
Na druhej strane, ak sa pozrieme na históriu niekdajšej základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, od roku 2004 sa pohybovala pod úrovňou 5 percent. Najvyššie historické hodnoty (do 12 %) sa dosahovali v období 1993 – 1995. Od roku 1996 do doku 2002 sa hodnota pohybovala okolo 8 – 9 percent. V novembri 2002 NBS znížila základnú úrokovú sadzbu na 6,50 % a odvtedy začal trend jej kontinuálneho znižovania až k hodnote 2,50 % v okamihu zavedenia spoločnej európskej meny.
V kontexte vývoja základnej úrokovej sadzby a faktu, že Slovensko je členom eurozóny, sa dá predpokladať prvý, „5 %-ný“ scenár – elektrická energia sa bude na Slovensku vyrábať lacnejšie z jadra než z ostatných porovnávaných zdrojov. Súčasne je jadro ekologicky akceptovanou voľbou aj pokiaľ ide o emisné ciele. Do tretice, všetko jadrové palivo sa síce dováža, ale bezpečnosť dodávok nie je odkázaná na krehkosť spolupráce tranzitných krajín, ako je to v prípade zemného plynu alebo ropy.
Všetko sú to benefity, z ktorých pri dodržaní bezpečnosti prevádzky jadrových zariadení čerpá vo významnej miere aj koncový odberateľ elektriny – v podobe ceny a bezpečnosti, na ktoré dnes apelovala premiérka.
Na záver
Odhliadnuc od vyššie uvedenej argumentácie, je úplne legitímne a správne mať na jadro konzistentný pozitívny alebo negatívny názor. Ale politik, ktorý jeden rok tvrdí jedno a druhý rok druhé (hoci i súkromne a vzápätí si umýva ruky odkázaním na expertov), by mal zmenu svojho postoja podporiť inak ako len konštatovaním, že „tragédií na svete bolo dosť“. Lebo ak sa takýto argument vezme striktne a plošne, ako prvé sa musia okamžite z energetického mixu vyradiť uhlie, ropa a zemný plyn. A to je scenár, ktorý je absolútne nerealizovateľný.
K téme
