Miroslav Obšívaný: Ciele energetickej efektívnosti sú pre výrobcov tepla nereálne
Štátnu energetickú politiku považuje Obšívaný za najdôležitejší dokument pre rozvoj energetiky na Slovensku. Je rozhodujúci pre tvorbu ďalšej legislatívy aj pre regulačnú politiku. „Štátna energetická politika nemôže byť len teoretický dokument bez obsahu. Musí v ňom byť konkretizované, čo treba urobiť a zmeniť,“ zdôraznil. Ako ďalej uviedol, podporovať by sa mali OZE, predovšetkým dostupná biomasa, ale napríklad aj geotermálna energia.
Energetická legislatíva musí podporovať rekonštrukciu najmä existujúcich zdrojov tepla. Obšívaný tvrdí, že je potrebné naviazať na súčasnú teplárenskú infraštruktúru, predovšetkým v mestách. Štát by sa podľa neho nemal orientovať len na budovanie nových zdrojov. Ak v meste existuje technicky nevyhovujúci zdroj, ktorý si vyžaduje minimálne investície, nie je potrebné hneď stavať novú kotolňu.
Motivačné stimuly
Systém regulácie cien tepla by sa podľa Obšívaného mohol rozšíriť o motivačné stimuly s cieľom zvyšovania energetickej efektívnosti. Ako ďalej uviedol, v globálnom svete budú ceny energií iba stúpať. Ovplyvniť však môžeme konečnú spotrebu a stimuly by mohli pomôcť k vyššej efektivite. Obšívaný tiež apeluje na to, aby sa kompetenčne doriešili právomoci Protimonopolného úradu v oblasti regulovaných odvetví.
Malé tepelné zdroje v súčasnosti nepodliehajú žiadnej regulácii. Podľa Obšívaného by pre výrobcov tepla mali platiť rovnaké podmienky už pri zdrojoch od 50 kW. Dnes totiž malé zdroje ako domové kotolne nemusia spĺňať žiadne environmentálne predpisy. Pri ich intenzívnom budovaní sa podľa Obšívaného často nikto nezaoberá ich dopadom na existujúce centrálne zásobovanie teplom a odberateľov. „Každým takýmto odpojením sa zvyšuje fixná cena. Platia ju ostatní odberatelia, ktorí sa neodpojili,“ doplnil s tým, že vybudovanie vlastného zdroja tepla nemusí predstavovať lacnejšiu alternatívu. Naopak, môže znehodnotiť súčasnú infraštruktúru. Budovanie zdrojov na výrobu tepla by tak malo byť v súlade so štátnou energetickou politikou.
Regulačná politika
Ministerstvo hospodárstva podľa Obšívaného stráca vplyv na vývoj energetickej politiky SR. „Bol som nemilo prekvapený, keď v novom Zákone o regulácii v sieťových odvetviach (250/2012), ktorý platí od 1. septembra, sa ministerstvo hospodárstva v paragrafe 8 pri posudzovaní regulačnej politiky vzdalo riadenia energetickej politiky SR,“ uviedol. Ako ďalej vysvetlil, novú regulačnú politiku je ÚRSO povinné doručiť na pripomienkovanie rezortu hospodárstva, ktorý tak môže urobiť v priebehu 15 dní. Ak tak neurobí v stanovenom čase, regulátor žiadne pripomienky nezapracuje.
Lehota 15 dní je podľa Obšívaného príliš krátka. Ak by aj ministerstvo v stanovenom čase stihlo doručiť svoje pripomienky, regulátor nie je povinný žiadnu z nich akceptovať. V zákone preto musí byť podľa neho stanovená povinnosť, že pripomienky rezortu hospodárstva bude ÚRSO vo svojej regulačnej politike akceptovať. „Regulátor ako nezávislý orgán neriadi hospodárstvo tohto štátu. Riadi ho rezort hospodárstva,“ dodal.
„Teplo nie je perpetum mobile“
Obšívaný sa konkrétnejšie vyjadril aj k téme transpozície smernice EÚ o energetickej efektívnosti. Dokument poslanci Európskeho parlamentu definitívne schválili 11. septembra 2012.
Na základe neho si každý členský štát stanoví povinnú schému energetickej efektívnosti. Má zabezpečiť, aby distribútori energie a energetické spoločnosti ponúkajúce maloobchodné produkty dosiahli kumulatívny cieľ úspor konečnej spotreby energie do 31. decembra 2020. Tento cieľ je minimálne na úrovni dosiahnutia každoročných nových úspor od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020, a to vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom. Referenčná hodnota sa stanoví ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2013.
Podľa Obšívaného takýto prístup nezohľadňuje doterajšie investície v oblasti energetickej efektívnosti. „Mnoho tepelných hospodárstiev i odberateľov už investovali do dvojrúrkových systémov, do kompaktných odovzdávacích staníc, ktoré sú v dome. Spotreby sa tak výrazne znížili už v predchádzajúcom období. Ten, kto už investoval má dnes optimálnu efektívnosť a spotrebitelia efektívnu spotrebu. Ako sa dá ešte znížiť spotreba o 1,5 % ročne a dokopy o 9 % za 6 rokov? Teplo nie je perpetum mobile a má svoje hranice,“ dodal.
Členské štáty môžu podľa novej legislatívy zriadiť národný fond energetickej efektívnosti, ktorého cieľom je podpora iniciatív zameraných na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Povinné subjekty môžu plniť povinnosti vyplývajúce zo smernice formou príspevku do tohto fondu. Obšívaný ale nepovažuje za správne, aby prispieval aj niekto, kto už investoval a je energeticky efektívny. „Nech prispievajú tí, ktorí sú nehospodárni,“ uzavrel Obšívaný.
(c) energia.sk
K téme
