ČEZ-u sa v zahraničí darí, stráca iba v Albánsku
„Naše zahraničné investície významne prispievajú k dobrým výsledkom skupiny ČEZ. Na dividendách sme vyplatili 8,8 mld. CZK a ďalších 1,3 mld. plánujeme realizovať do konca roka,“ uviedol Pleskač. Dobré výsledky zahraničných akvizícií ČEZ už spoločnosti vrátili 71 % vložených investícií.
Medzi najvýznamnejšie udalosti tohto roku patrí podľa vedenie ČEZ začatie prevádzky ďalších vodných elektrární v Turecku, kde tiež pokračuje výstavba paroplynovej elektrárne. Turecko je tak jednou z krajín, kde sa skupine darí pôsobiť nad plánovanou návratnosťou.
Podobne je na tom ČEZ aj v Rumunsku, kde skupina dokončuje výstavbu najväčšieho pevninského veterného parku v Európe, ktorého plných 600 MW by sa malo pripojiť k tamojšej sieti do konca tohto roka. Aj v Rumunsku ČEZ rekonštruuje vodné elektrárne. Plánovanú návratnosť spoločnosť naďalej dosahuje aj v Bulharsku, kde uvádza do prevádzky fotovoltaickú elektráreň Orešec. Pozitívnu rolu tam zohráva aj zmena tamojších tarifných cien. Plánovanú návratnosť skupina rovnako dosahuje aj v Poľsku a či Maďarsku.
Krajina, kde sa podľa ČEZ-u nedarí dobre plniť stanovené plány a dosahovať plánovanú návratnosť, je Albánsko. Zástupcovia spoločnosti to pripisujú nestabilnému podnikateľskému prostrediu a tiež veľmi zlému prístupu tamojších úradov. Albánsky regulátor tu napríklad v reakcii na sucho, ktoré významne ovplyvňuje tamojšiu energetiku, keďže krajina je závislá na vodných elektrárňach, rozhodol na začiatku roka o navýšení taríf na nákup elektriny pre rok 2012 od štátneho monopolného výrobcu o 91 % a pokúsil sa tak dopady sucha preniesť práve na ČEZ ako zahraničného investora. Podľa vedenia ČEZ tiež albánska strana nespláca svoje pohľadávky a tamojšia dcérska spoločnosť tak následne nedokáže plniť vlastné záväzky.
ČEZ tak v septembri rozhodol o zastavení akéhokoľvek financovania tamojšej dcérskej spoločnosti a usiluje sa o dosiahnutie kompromisu s miestnymi úradmi. Situácia je však napätá a otvorená je aj možnosť úplného odchodu skupiny z krajiny. „Na včerajšom rokovaní s albánskym premiérom Salim Berišom sme sa dohodli, že začneme rokovania o spôsobe riešenia vzniknutej situácie, vrátane možného odchodu,“ uviedol Pleskač. Ďalšia možnosť je predaj tamojších akvizícií tretej osobe, či „nepriateľský odchod“ ktorý by vyústil do arbitráže.
Zdroj: SITA
K téme
