Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Bioplyn Rozhanovce - TASR
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Bioplynová stanica Rozhanovce
29. septembra 2016 Obnoviteľné zdroje OZE od Energia.skSITA

Smrad z bioplyniek má byť minulosťou

Od soboty (1.10.) budú účinné nové ustanovenia vyhlášky ministerstva životného prostredia o ovzduší, ktorá sprísňuje podmienky prevádzky bioplynových staníc (BPS). Novela reaguje na množstvo podnetov občanov, ktorí sa sťažovali na zápach z týchto zariadení.

Vyhláška MŽP č. 252/2016, ktorá bola schválená 7. septembra tohto roku, reaguje na viacero aktuálnych problémov, ktoré sa vyskytli  v praxi na Slovensku, a tiež na niekoľko transpozičných chýb vzťahujúcich sa k európskej smernici o priemyselných emisiách.

„Vo veľkom sa riešili podnety obyvateľstva, ktoré sa sťažuje na bioplynové stanice. Nie všetci prevádzkovatelia zvládajú ich prevádzku tak, aby čo najmenej obťažovala obyvateľstvo,“ vysvetlila Zuzana Kocunová z ministerstva životného prostredia (MŽP) počas konferencie Priemyselné emisie 2016.

V doterajšej legislatíve totiž boli popísané len všeobecné podmienky prevádzkovania bioplyniek – pri zápachových látkach, ktoré sú vypúšťané, sa mali urobiť všetky opatrenia na elimináciu zápachu. Prevádzkovatelia ale často aj po opakovaných kontrolách inšpekcie a vydaní viacerých opatrení na nápravu tvrdili, že niektoré povinnosti pre nich neplatia.

„Bioplynové stanice sú progresívnym prvkom a majú svoje opodstatnenie, ale je treba ich správne navrhnúť, umiestniť a prevádzkovať,“ upozornila Kocunová. „V Nemecku je vyše 400 bioplyniek. Ak by vypúšťali taký smrad ako na Slovensku, nemohli by sa prevádzkovať. Všetko je to o vôli prevádzkovateľa. Často sa nedodržiava doba fermentácie a objemová záťaž reaktora. Robí sa rýchlo, aby sa čo najviac suroviny spracovalo a získala čo najvyššia podpora,“ dodala v rámci diskusie, v ktorej téma bioplyniek rezonovala.

Protesty obyvateľov

Výsledkom súčasnej nedostatočnej právnej úpravy bolo mnoho petícií proti výstavbe nových výrobní bioplynu zo strany občanov, ktorí sa na základe skúseností v iných obciach obávali zhoršenia stavu ovzdušia, a tiež opakované sťažnosti na súčasných prevádzkovateľov zariadení bioplyniek, žiadosti o obmedzenie ich chodu či súvisiacej dopravy. Týkalo sa to napríklad obcí Vyšná Šebastová, Senica, Horovce či miest Myjava i Liptovský Mikuláš.

Už o pár dní budú platiť špecifické podmienky pre prevádzkovanie poľnohospodárskych, priemyselných i komunálnych BPS a tiež špecifické technické požiadavky. Popri bioplynkách však majú v prípade manipulácie a skladovania digestátu platiť aj na výrobu energo/kompostu, keďže ide často o nakladanie s podobným materiálom.

Vzťahovať sa teda majú aj na elektráreň a kompostáreň Kompala v Badíne, na ktorú sa sťažovali obyvatelia blízkej obce Vlkanová. Podľa údajov vo výročnej správe Slovenská inšpekcia životného prostredia minulý rok zistila na kompostárni porušenie zákona o ovzduší a nesplnenie uloženého opatrenia na nápravu za účelom eliminácie zápachu. Podnety na neznesiteľný zápach boli opakované a to v 10 prípadoch.

Spoločnosť zhodnocuje biologicky rozložiteľný odpad a biomasu riadenou aeróbnou fermentáciou. Vlani takto vyrobila približne 54 500 MWh elektriny. Prostredníctvom doplatku na zelenú energiu, na ktorý sa skladajú všetci odberatelia elektriny, jej bola podľa údajov ÚRSO vyplatená suma vo výške viac ako 4,98 miliónov eur.

Čo sa mení?

Po novom sa upravujú požiadavky na proces fermentácie, manipuláciu so surovinami aj s digestátom, odsávanie a čistenie pachových látok na biofiltri resp. spaľovaním i skladovanie digestátov, kde bude potrebné zaistiť kapacitu pokrývajúcu najmenej štvormesačnú produkciu. Ak dôjde k zmene suroviny, prehodnotí sa zdržná doba aj objemové zaťaženie reaktora. Pachové látky sa tiež majú pravidelne monitorovať.

„Veľký problém je, že suroviny sú často vo fermentore oveľa kratšie než by mali byť, aby dokonale prebehol proces fermentácie, a je ich tam možno viac, než čo by zodpovedalo optimálnemu zaťaženiu reaktora,“ poznamenala Kocunová.

Pre jestvujúce zariadenia a BPS s už vydaným povolením budú tieto požiadavky platiť od začiatku apríla 2017, pokiaľ orgán ochrany ovzdušia nerozhodne inak.

Na otázku, aké okamžité dopady môže mať novela vyhlášky, zástupkyňa MŽP uviedla, že v praxi môže štátny orgán už v pondelok nabehnúť do problémovej bioplynky a zistiť, ktoré opatrenia by sa dali realizovať ihneď. Kontrolór by mal vždy individuálne posúdiť situáciu a vyhodnotiť, ktoré opatrenia sú jednoduché a nízkonákladové (napr. prikrytie hnoja, ktorý slúži ako surovina, fóliou) a dali by sa realizovať ihneď. V prípade investične náročných opatrení ale môže naopak termín pre nápravu predĺžiť.

„Záleží aj od toho, kde je BPS situovaná. Pri prevládajúcich vetroch na susednú dedinu treba byť prísnejší v požiadavkách aj termínoch,“ dodala Kocunová.

Príspevok Zuzany Kocunovej (MŽP) odznel na konferencii Priemyselné emisie 2016, ktorej organizátorom je Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku (ASPEK). Podujatie sa uskutočnilo v dňoch 27.-28. septembra v Bratislave. Portál energia.sk bol mediálnym partnerom konferencie.

© energia.sk

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.