O jadrových skokanoch

Na tému jadrových „skokanov“ priniesla dobrý text vo včerajšom vydaní agentúra Reuters. Pre lepšie vysvetlenie si pomohla príbehom Sergeja Beliakova, ktorý ako „skokan“ zasahoval pred štvrťstoročím v Černobyle.

Kto sú skokani?

Krátkodobí pracovníci v havarovanej jadrovej elektrárni sa nazývajú „skokanmi“ preto, lebo do najviac zamoreného priestoru elektrárne vkročia na veľmi krátky čas, ktorý sa počíta na sekundy, v krajnom prípade na niekoľko minút tak, aby sa neprekročila istá dávka denného množstva ožiarenia, ktorú priemerný zdravý ľudský organizmus znesie bez zdravotných následkov. Inými slovami, takýto pracovník dostane presne naplánovanú pracovnú úlohu, ktorá pozostáva spravidla z niekoľkých krokov a malej čiastkovej aktivity, ktorú keď splní, (doslova) uteká zo zamoreného priestoru von. Po ňom vchádza do priestoru ďalší, ktorý podobne vykoná ďalšiu čiastkovú aktivitu, aby ho mohol vystriedať ďalší. Pre ilustráciu, v Černobyle takto zasahovali početné stovky, pričom v jednom rade čakalo na čiastkové úlohy rádovo i 700 „skokanov“ súčasne.

Vysoký zárobok vs. vysoké riziko

„Skokan“ môže dnes očakávať od elektrárenskej spoločnosti TEPCO honorár vo výške okolo 5 tis. dolárov za každý odpracovaný deň. Vysoká odmena za veľmi krátky pracovný čas vypovedá o dvoch veciach súčasne:

• o tom, aké nebezpečné je rádioaktívne žiarenie pre ľudský organizmus,
• súčasne i o tom, ako efektívne sa v prípade potreby dá plánovať riziko tak, aby sa znížili dôsledky na ľudské zdravie pracovníkov podľa možnosti čo najviac k nule.

Sergej Beliakov pre Reuters spomína, že ako „skokan“ sa do Černobylu dostal preto, lebo v ozbrojených zložkách slúžil ako dobrovoľník v zálohe, vycvičený na obranu pred chemickými zbraňami. Dnes pripúšťa, že ak by vedel, čo ho čaká, možno by si svoje dobrovoľníctvo dvakrát premyslel. Súčasne ale hovorí, že za odmenu, ktorá mu bola pre 23 zostupov do elektrárne v Černobyle vyplatená, si s manželkou zaplatil takmer 3-týždňovú dovolenku v Indii.

Druhou stránkou je plánovanie rizika. Beliakov spomína, že do 10 rokov po Černobyle viacero „skokanov“ zomrelo. Sám ich poznal najmenej päť, ktorí zomreli do jednej dekády od nehody. Na druhej strane ale dodáva, že všetci sa dožili veku medzi 50. – 60. rokom života, teda jednoznačná spojitosť medzi úmrtím a prácou skokana sa podľa neho preukázať nedá.

Stať sa jadrovým „skokanom“ vo Fukušime je prejavom istej statočnosti. Ale statočnosť vždy nemusí vychádzať z povahy človeka: „Pochádza z vašej vôle a schopnosti zanalyzovať situáciu a spraviť uvážené rozhodnutie. Pokiaľ je človek schopný vydržať nátlak a ustáť strach, môže zvládnuť celkom dobre čokoľvek, čo si zaumieni,“ uzatvára pre agentúru Reuters svoju výpoveď Beliakov.

Sú i nebezpečnejšie aktivity

Situácia v okolí jadrovej elektrárne vo Fukušime je naozaj veľmi vážna. To, že japonská firma TEPCO hľadá na rizikovú prácu ľudí, ktorým je ochotná za jeden deň zaplatiť tisíce eur, je racionálna odpoveď na takúto  situáciu, s cieľom čo najskôr znížiť riziko vyplývajúce z nedochladzovaných reaktorov. Vo svete existuje „iks“ podobne nebezpečných profesií: od práce pyrotechnika, cez pôsobenie v ženijných jednotkách pracujúcich na odmínovaní hektárov území, až po angažovanie sa v hasičských zboroch. I keď tieto tri príklady nesú v sebe veľké riziko, paradoxne to nie sú tie najnebezpečnejšie profesie, akým sa môže človek venovať.

Newsweek zostavil v minulom roku rebríček najnebezpečnejších profesií v USA. Vychádzal z porovnania štatistík pracovných úrazov za rok 2008, pričom okrem pravdepodobnosti výskytu úrazu skúmal aj mieru závažnosti, vrátane smrteľných následkov. Najnebezpečnejšie povolania podľa magazínu sú (v tomto poradí): rybár, drevorubač, rančer, pracovník stavby, smetiar, pilot lietadla, pokrývač striech, baník, obchodný námorník a poľnohospodár.

Pracovníci v sektore energetiky majú v porovnaní s vyššie vymenovanými menej rizikové zamestnania; iba dve profesie sa umiestnili v druhej desiatke: inštalátor elektrických vysokonapäťových sietí (11.) a zamestnanec v ropnom a plynárenskom ťažobnom priemysle (14.).

Podobný rebríček, ale ešte o rok skôr, zostavil i magazín Forbes. V nasledujúcom poradí: rybár, drevorubač, pilot, rančer, pokrývač striech, zvárač, smetiar, zamestnanec výrobného priemyslu, vodič nákladného auta a pracovník stavby.

Od „skokanov“ závisí bezpečnosť obyvateľov

Práca jadrového „skokana“ je naozaj veľmi riziková. To nik nepopiera. S prihliadnutím na skúsenosti s plánovaním ožiarenia pracovníkov v jadrových elektrárňach (neplánovalo sa len pri zásahu v Černobyle, ale plánuje sa každý deň v akejkoľvek jadrovej elektrárni) možno štatisticky predpokladať, že „skokan“ do vyššie spomenutých rebríčkov nebezpečnosti profesií nedoskáče.

Tak či onak, „skokanom“ vo Fukušime treba držať palce – v ich rukách je nielen prežitie a budúci rozvoj jadrovej energetiky, ale i bezpečnosť obyvateľov Japonska a potenciálne i susediacich regiónov. 

K téme