Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Pripjat
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Foto: Michal Kovačič
13. mája 2013 Jadrová energia od Energia.skSITA

Memento v histórii atómu – černobyľská elektráreň a mesto duchov Pripjať

Je 26. apríl 1986 a v černobyľskej atómovej elektrárni sa test reaktora mení na katastrofu. Dochádza k prehriatiu a explózii reaktora. Počas výbuchu a požiaru uniká z reaktora stokrát viac radiácie, než sa uvoľnilo pri výbuchu jadrových bômb v japonských mestách Hirošima a Nagasaki. Najhoršiu jadrovú haváriu v histórii pripomína po 27. rokoch mesto duchov, zničený reaktor a oceľový sarkofág. Havária v černobyľskej jadrovej elektrárni na Ukrajine sa všeobecne považuje za najvážnejšiu ekologickú katastrofu v dejinách ľudskej civilizácie.

Černobyľská atómová elektráreň V. I. Lenina sa nachádza v blízkosti mesta Pripjať, 18 km severozápadne od mesta Černobyľ, 16 km od hraníc Ukrajiny a Bieloruska a asi 110 km od Kyjeva. Elektráreň uviedli do prevádzky 27. septembra 1977 ako vôbec prvú svojho druhu na Ukrajine. Bola to v poradí tretia a najväčšia jadrová elektráreň v ZSSR, osadená 12 blokmi reaktorov typu RBMK, každým s výkonom 1 GW.

Krátko po polnoci z 25. na 26. apríla 1986 dochádza na štvrtom energobloku počas cvičenia na mimoriadne situácie k explózii, v dôsledku ktorej je porušená aktívna zóna reaktora. Palivové tyče praskajú a spolu s grafitom sa topia pri teplote viac ako 2.000 °C. Dochádza k rozpúšťaniu jadra, sérii výbuchov. Do atmosféry sa uvoľní veľké množstvo rádioaktivity. Viac ako 24 hodín po explózii dochádza k príkazom o evakuácii blízkeho mesta Pripjať.

Príčinou havárie černobyľskej elektrárne bolo zanedbanie povinností zo strany obslužného personálu. Elektrárenskí operátori nie sú dostatočne vyškolení a oboznámení s mnohými vlastnosťami reaktora.

Na miesto prichádzajú požiarnici uhasiť požiar. Všetci sú vystavení obrovskej dávke žiarenia. Po desiatich hodinách práce prerušujú. Od 27. apríla 1986 do 5. mája 1986 vojenské helikoptéry prelietavajú ponad horiaci reaktor a zhodia naň 2.400 ton olova a 1.800 ton piesku, aby udusili oheň a absorbovali radiáciu. Tieto snahy sú ale neúspešné. V konečnej etape hasenia je jadro reaktora schladené s dusíkom. Až od 6. mája 1986 je oheň a rádioaktívne žiarenie pod kontrolou.   

203 ľudí okamžite hospitalizovali, z nich 31 zomrelo (28 na akútnu chorobu z ožiarenia). Medzi nimi boli požiarnici a záchranári snažiaci sa dostať haváriu pod kontrolu, ktorí neboli plne informovaní, aké nebezpečné je radiačné ožiarenie. Na likvidácii požiaru v Černobyle sa podieľalo celkovo 600.000 až 800.000 ľudí, väčšinou mladých vojakov, ktorí boli vystavení vysokým dávkam žiarenia. Podľa oficiálnych údajov z nich už 25-tisíc zomrelo. Mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami. Z 30-kilometrovej zóny okolia elektrárne bolo evakuovaných 130.000 obyvateľov, vrátane 50.000 ľudí z blízkeho mesta Pripjať. Neskôr sa ale našli vysoko zamorené miesta aj vo veľkých vzdialenostiach za hranicou tejto „zakázanej zóny“.

Únik rádioaktívnych prvkov sa definitívne zastavil až v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne „prikryť“ masívnym betónovým sarkofágom. Na druhom energobloku došlo v roku 1991 k požiaru, po ktorom ho odstavili.

Koncom roku 1996 podpísala Ukrajina so štátmi G7 memorandum, na základe ktorého zastavili aj prevádzku prvého bloku – kvôli nevyhnutnosti profylaktických opráv. Od decembra 1996 fungoval v Černobyle len tretí reaktor. Po havárii v marci 1999 znížili jeho výkon na 50 %.

Dňa 15. decembra 2000 Ukrajina prevádzku jadrovej elektrárne Černobyľ definitívne ukončila. Pokyn na jej odstavenie vydal prostredníctvom televízneho spojenia z Kyjeva osobne vtedajší prezident Ukrajiny Leonid Kučma.

V dôsledku havárie na černobyľskej jadrovej elektrárne bolo na území bývalého Sovietskeho zväzu rádioaktívne zamorených až 150.000 km2. V postihnutých oblastiach Ukrajiny, Bieloruska a Ruska žilo v momente katastrofy 6,95 milióna obyvateľov. Počas výbuchu a požiaru uniklo z reaktora stokrát viac radiácie, než sa uvoľnilo pri výbuchu jadrových bômb v japonských mestách Hirošima a Nagasaki. Rádioaktívny mrak postupne kontaminoval celú Európu. Jeho účinok sa však najviac prejavil v okolí Černobyľu, v priľahlých častiach Ukrajiny, Bieloruska a v Rusku.

Na Ukrajine zasiahol rádioaktívny oblak 12 z 25 oblastí. V Bielorusku bol radiáciou postihnutý každý piaty obyvateľ. V Rusku za postihnuté vyhlásili najskôr len štyri oblasti, no neskôr ich počet vzrástol až na 19. Podľa údajov ukrajinského ministerstva zdravotníctva úrady od černobyľskej katastrofy zaregistrovali vyše 4.300 úmrtí následkom rádioaktívneho ožiarenia.

Na likvidácii požiaru v Černobyle sa podieľalo celkovo 600.000 až 800.000 ľudí, väčšinou mladých vojakov, ktorí boli vystavení vysokým dávkam žiarenia. Podľa oficiálnych údajov z nich už 25.000 zomrelo. Mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami.

Vzdušné prúdy kontaminované výbuchom Černobyľu zamierili nasledujúce dni aj nad Európu. Dostupné materiály uvádzajú, že nad územím bývalého Československa preletel černobyľský mrak celkovo trikrát: 30. apríla, 3., 4. mája a 7. mája 1986. Prvý a tretí prechod zasiahol celé územie Československa, druhý prechod len jeho západnú časť, takže minul stredné a východné Slovensko. K najzamorenejším oblastiam na území SR patrili okresy na juhu Slovenska, ďalej okresy Stará Ľubovňa a Dolný Kubín.

Osem mesiacov po nehode bol okolo poškodeného reaktora postavený betónový sarkofág zo 7 ton ocele a 410.000 m3 betónu. Predstavitelia Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) 6. augusta 2007 informovali, že banka sa zaviazala poskytnúť Ukrajine 368 miliónov eur na pomoc pri výstavbe nového krytu pre černobyľský reaktor. Nový sarkofág v sume viac ako 1,5 mld. eur je vo výstavbe od roku 2010 a mal by byť hotový do roku 2015.

(c) energia.sk, TASR

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.