Energia - komplexne a vecne

Energetická mapa
Nie ste prihlasený
energia Elektrina a elektromobilita Ako funguje trh s elektrinou na Slovensku

Ako funguje trh s elektrinou na Slovensku

10. september 2010 | Aktualizácia: 10.9.2010 | Téma

Foto: Flickr.com / Argonne National Laboratory (licencia Creative Commons)

Trh s elektrickou energiou je na Slovensku liberalizovaný. Prinášame stručný prehľad jeho fungovania, aktérov, tvorby ceny elektriny a podobne.

Zmeniť dodávateľa elektriny môže každý, aj domácnosť

Obchodovanie s elektrickou energiou prechádza v ostatnom období intenzívnou liberalizáciou. Ďalšie zmeny by mali prísť v marci 2011, kedy by mali všetky členské krajiny EÚ (vrátane Slovenska) začať uplatňovať 3. liberalizačný balík. Okrem iného umožní veľmi rýchlu a flexibilnú zmenu dodávateľa elektriny (a ďalších energií) pre koncových zákazníkov – domácnosti.

To, čo priniesli pred pár rokmi mobilní operátori a alternatívni poskytovatelia telekomunikačných služieb na telekomunikačný trh, postupne prichádza aj na trh s elektrinou. Časy, kedy bolo možné nakúpiť elektrinu len od jedného dodávateľa a len za podmienok, ktoré on oznámil, sú definitívne preč. Dnes môže každý, vrátane domácností, sám rozhodovať, od koho bude nakupovať elektrinu.

Rovnako ako budovanie a údržba ciest, aj budovanie a údržba elektrických vedení zostáva i naďalej monopolnou činnosťou a do tejto oblasti konkurencia nepríde. Ceny za prenos a distribúciu elektriny preto určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Najväčšie firmy už aj na Slovensku niekoľko rokov rokujú s rôznymi dodávateľmi elektriny o podmienkach a dokážu si vyjednať kompromisné ceny. Pozitívnou správou je, že obdobne sa o zmene dodávateľa môžu od júla 2010 bezplatne rozhodovať aj domácnosti na Slovensku.

Stručný prehľad, ako môže domácnosť zmeniť dodávateľa elektriny, nájdete v našej sekcii Poradíme vám.

Hráči na trhu s elektrinou

Vďaka zmenám v legislatíve sa už v predchádzajúcich rokoch úplne oddelili monopolné činnosti (elektrické vedenia – prenos a distribúcia elektriny) a činnosti, v ktorých pôsobí konkurencia (výroba a obchod s elektrinou). Výrobcovia a obchodníci s elektrinou fungujú dnes ako samostatné a konkurujúce si firmy.

V roku 2007 sa rozdelili aj tradičné monopolné regionálne firmy - ZSE, SSE a VSE. Rozdelenie firmy na niekoľko ďalších, z ktorých každá má na starosti inú časť aktivít (spravidla samostatne predaj a samostatne distribúciu), sa zvykne označovať anglickým slovom „unbundling“, ktoré nemá v slovenskom jazyku presný preklad.

Na slovenskom trhu s elektrickou energiou pôsobia tieto skupiny hráčov:

  • Prenosová sústava (prenos elektriny prostredníctvom vedení s napätím 220 a 400 kV)
    Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (SEPS)
  • Distribučné spoločnosti (distribúcia elektriny prostredníctvom vedení s napätím 110 kV a menej)
    ZSE – Distribúcia a.s., SSE – Distribúcia a.s., Východoslovenská distribučná a.s.
  • Výrobcovia elektriny
    Sú to všetci vlastníci zariadení, ktoré dokážu produkovať elektrickú energiu a dodávať ju do distribučnej siete. Najväčším výrobcom na Slovensku sú Slovenské elektrárne a.s. – Enel. Okrem nich však pôsobí na trhu viacero ďalších hráčov.
  • Tradiční dodávatelia elektriny – vznikli unbundlingom niekdajších monopolov (obchodníci, ktorí nakupujú elektrinu od výrobcov a predávajú ju najmä konečným spotrebiteľom)
    ZSE – Energia a.s., SSE a.s., VSE a.s.
  • Alternatívni dodávatelia elektriny (obchodníci, ktorí nakupujú elektrinu od výrobcov a predávajú ju najmä konečným spotrebiteľom)
    ČEZ Slovensko, Magna E.A., Lumius, Slovgas, Korlea Invest, Slovakia Energy, Coal Energy, A.En Slovakia,... (v súčasnosti má SEPS vydaných viac ako 300 licencií na obchodovanie s elektrickou energiou).

Z čoho sa skladá cena elektriny

Cena za dodávku elektriny, ktorú platia koncoví spotrebitelia, sa skladá z viacerých položiek:

  • Silová elektrina. Cena samotnej elektriny môže byť vyjadrená tzv. jednotarifom, pri ktorom sa platí rovnaká cena bez ohľadu na to, či sa elektrina spotrebúva cez deň (teda v špičke) alebo v noci (teda mimo špičky). Cena elektriny môže byť ale rozdelená aj na tzv. nízky a vysoký tarif. Nízkym tarifom je spoplatnená elektrina spotrebovaná mimo špičiek, a vysoký tarif sa platí za elektrinu spotrebovanú počas špičky.
  • Prenosové služby. Je to poplatok za využívanie prenosovej sústavy.
  • Distribúcia. Je to platba za využívanie distribučnej sústavy. Cena za distribúciu je dvojzložková – skladá sa z fixnej a variabilnej ceny.
    • Fixná cena za rezervovanú kapacitu (€/mesiac) - určuje sa pre malých odberateľov podľa veľkosti ich ističa, ktorý je umiestnený pred elektromerom. Cena pre väčších odberateľov sa určuje na základe objednanej maximálnej dodávky elektriny v štvrťhodine.
    • Variabilná cena (€/kWh) sa platí podľa skutočne odobratého množstva elektriny.
  • Poplatky za straty. Pri prenose a distribúcii elektriny zákonite vznikajú straty. Náklady spojené s týmito stratami sú tiež súčasťou ceny elektriny. Do strát sa počítajú aj tzv. čierne odbery, teda podomácky vyrobené nelegálne prípojné miesta, prostredníctvom ktorých odoberajú niektoré domácnosti elektrinu „na čierno“.
  • Náklady na prevádzkovanie systému. Do tejto položky ÚRSO zahŕňa rôzne iné náklady, ako je napríklad podpora slovenských baníkov. Všetci spotrebitelia elektriny sa takto skladajú na dotáciu, bez ktorej by bolo uhlie zo slovenských baní drahé a nepredajné.
  • Spotrebná daň z elektriny. Pre väčšinu odberateľov je elektrina zaťažená aj spotrebnou daňou vo výške 2 centy  za kWh, pričom od januára 2010 sa sadzba dane zvýšila na 4 centy. Spotrebnú daň neplatia domácnosti, vzťahuje sa len na podnikateľov.

Okrem vyššie uvedených položiek môžu byť odberatelia elektriny zaťažení aj sankciami za nedodržanie technických podmienok (nedodržanie objednanej rezervovanej kapacity, „jalová“ dodávka do siete, nedodržanie účinníka) alebo za nedodržanie platobných podmienok. Tieto sankcie sa však týkajú iba firemných odberateľov, nie domácností.

Ako sa určuje cena elektriny

Cenu za silovú elektrinu určuje trh. Konkrétne ceny sú na Slovensku veľmi závislé od cien na medzinárodných trhoch, najmä na burze v Lipsku. Slovenská cena s malou prirážkou prakticky kopíruje cenu na tejto burze. A cena elektriny na burze sa zase väčšinou pohybuje veľmi podobne ako cena ropy. Ak ropa zdražuje, zvyšuje sa aj cena elektriny, a naopak. V zásade teda platí, že existuje veľmi  tesná závislosť medzi cenou ropy na svetovom trhu a cenou elektriny na Slovensku.

Vývoj cien elektriny je preto spojený s neistotou a cenovým rizikom. Ceny môžu rýchle rásť, tak ako napríklad v prvej polovici roku 2008. Ale môžu aj prudko klesať, tak ako v druhej polovici 2008.

Výnimku z trhovej tvorby cien predstavuje v roku 2010 na Slovensku elektrina pre domácnosti a drobných podnikateľov (do 30 MWh ročnej spotreby), kde cenu určil administratívnym spôsobom regulátor ÚRSO.

Ostatné zložky ceny určuje štát. ÚRSO určuje cenu prenosových a distribučných služieb, ako aj položky „straty“ a „prevádzkovanie systému“. Výšku spotrebnej dane určuje Národná rada SR, ale jej minimálne sadzby sú dané pravidlami EÚ.

Legislatíva garantuje istotu

Pravidlá fungovania trhu s elektrinou sú definované na rôznych úrovniach. Keďže trh s elektrinou je súčasťou jednotného európskeho trhu, základné pravidlá sú spoločné pre všetky členské štáty EÚ a sú súčasťou európskych pravidiel. Na Slovensku sú najdôležitejšími normami:

S cieľom podporiť konkurenčné prostredie na trhu s elektrinou, slovenská legislatíva veľmi dôsledne vyriešila aj možné pochybnosti klientov alternatívnych dodávateľov. Vláda vo svojom nariadení číslo 317/2007 dáva v §14 jednoznačné záruky, že nikto bez elektriny nezostane. Na základe tohto predpisu je v prípade problémov alternatívneho dodávateľa elektriny povinný tradičný dodávateľ prevziať jeho záväzky a dodávať mu elektrinu. Inými slovami, tradičný dodávateľ je vo svojom regióne tzv. „dodávateľom poslednej inštancie“.

Dopyt a ponuka sa musia v sieti vyrovnávať v reálnom čase

Elektrina má v porovnaní s inými komoditami  jeden podstatný rozdiel – nemožno ju skladovať. Preto, aby elektrická sieť fungovala stabilne, musí byť objem spotrebovanej a vyrobenej elektriny rovnaký. V reálnom živote prirodzene vzniká u jednotlivých spotrebiteľov elektriny rozdiel medzi tým, koľko elektriny si objednali a koľko jej skutočne spotrebovali. Tento rozdiel sa nazýva „odchýlka“.

Vo väčšine prípadov neplatia za „odchýlku“ koncoví spotrebitelia elektriny, ale obchodníci s elektrinou, ktorí na seba preberajú zodpovednosť za odchýlku.

Všetci koncoví zákazníci, za ktorých preberie zodpovednosť za odchýlku jeden subjekt tvoria tzv. bilančnú skupinu. Ich pôsobenie na trhu s elektrinou zastrešuje subjekt s vlastnou zodpovednosťou za odchýlku, ktorým je väčšinou obchodník s elektrinou. Tým, že tento obchodník má viacero zákazníkov, a niektorí spotrebujú viac, iní menej ako si objednali, celková odchýlka bilančnej skupiny je súčtom odchýlok jednotlivých klientov.

Výslednú odchýlku pre všetky subjekty s vlastnou zodpovednosťou za odchýlku vypočítava spoločnosť SEPS, ktorá je zodpovedný za stabilitu elektrickej siete a je tiež zúčtovateľom odchýlok. V každej štvrťhodine určuje odchýlku pre každý subjekt s vlastnou zodpovednosťou za odchýlku a stanoví cenu, ktorú musí zaplatiť.

Cena za odchýlku sa určuje samostatne pre každú štvrťhodinu. SEPS určuje cenu takým spôsobom, že pomerne rozpočíta náklady, ktoré mu skutočne vznikli s vyrovnávaním dopytu a ponuky. SEPS musí vždy zabezpečiť, aby sa objem ponuky a dopytu po elektrickej energii rovnali. V prípade potreby musí SEPS dokúpiť potrebné množstvo elektriny od výrobcov. A naopak, v prípade potreby SEPS požiada výrobcov, aby znížili výrobu na niektorých zdrojoch. Za oboje musí SEPS prirodzene výrobcom elektriny zaplatiť. Náklady na tieto činnosti potom prenáša na účastníkov trhu, ktorí odchýlku spôsobili.

Cenu „svojej“ elektriny ovplyvňuje i spotrebiteľ

Cena elektriny je dnes aj na Slovensku určovaná na voľnom trhu. Cena pre konkrétneho spotrebiteľa sa zvyšuje o prirážku, ktorej výška závisí od charakteru jeho spotreby. Ak napríklad niekto spotrebúva elektrinu veľmi vyrovnane, bez veľkých výkyvov, a okrem toho aj najmä v noci či cez víkendy, má cenu podstatne nižšiu ako ten, koho spotreba je veľmi premenlivá a je navyše najmä v špičkách, teda cez deň.

Spotrebitelia elektriny majú zväčša istú flexibilitu v časoch, kedy elektrinu spotrebúvajú. Jej využívaním dokážu výrazne znížiť svoje náklady.

Spracované podľa materiálu spoločnosti Magna E.A.
Text portál energia preberá s jej láskavým dovolením.


Súvisiace články



Copyright © 2010-2014 energy online, a.s. | Design & Technology by MONOGRAM

Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby.

Používame spravodajstvo ČTK a TASR, ktorých obsah je chránený autorským právom. Všetky práva vyhradené.

Ochrana autorského práva.