Energia - komplexne a vecne

Energetická mapa
energia Jadrová energia The Economist: Jadrová energia je sen, ktorý sa nenaplnil

The Economist: Jadrová energia je sen, ktorý sa nenaplnil

12. marec 2012 | Spravodajstvo

Ilustračná foto: Atóm. Foto: (c) SITA/AP Photo/Lee Jin-man

Jadrová energia je sen, ktorý sa nenaplnil. Vo svojom poslednom čísle to napísal britský týždenník The Economist. Idealisti dúfali, že jadrová energia v civilnom šate poskytne v nadchádzajúcich storočiach lacný, bohatý, spoľahlivý a bezpečný zdroj energie. „Ale neposkytla a ani sa nezdá byť pravdepodobné, že k tomu len tak dôjde,“ uviedol v hlavnom článku prestížny týždenník.

Pred 26 rokmi písal The Economist o tom, že pre mierne upadajúci jadrový priemysel je cestou vpred „stavať veľa jadrových elektrární a potom rok za rokom posilňovať bilanciu bez vážnych nehôd a úmrtí a nebude pochýb o tom, že výsledkom bude lacnejšia energia“ pripomenul týždenník.

Bolo to rozumné hodnotenie, ale záver, že tento priemysel je „bezpečný ako továreň na čokoládu“ sa ukázal byť hračkou osudu, dodal The Economist. Ani nie mesiac potom explodoval reaktor v Černobyle a potom o 25 rokov neskôr, keď uplynulo dosť času, aby sa začalo trochu hovoriť o „jadrovej renesancii“, sa to stalo znova v japonskej Fukušime.

Úradníci, politici a priemyselníci z tzv. japonskej „jadrovej dediny“ neboli funkcionármi bez zodpovednosti v upadajúcom autoritárskom štáte tak ako tí, čo niesli zodpovednosť za Černobyľ. Mali zodpovednosť voči voličom, akcionárom a spoločnosti. Napriek tomu dovolili, aby ich nadšenie pre jadrovú energiu zakrývalo slabú reguláciu, bezpečnostný systém, ktorý zlyhal a trestuhodnú neznalosť tektonických rizík, akými boli reaktory vystavené. A celú dobu ľahkovážne hlásali mýty jadrovej bezpečnosti.

Nie všetky demokracie to robia tak mizerne, píše The Economist. Ale jadrová energetika bude čoraz menej výtvorom demokracií. Najväčšia rysujúca sa investícia do nej je v Číne – nie, že by Čína na jadrovú energetiku výrazne vsádzala, ale už aj skromný záujem v tak veľkej ekonomike sa považuje za veľký podľa meradiel skoro všetkých ostatných.

Regulačný systém v Číne sa v reakcii na Fukušimu pravdepodobne zmení. Niektoré jej nové elektrárne sú najmodernejšie a údajne najbezpečnejšie konštrukcie. Ale bezpečnosť vyžaduje viac než techniku. Potrebuje nezávislú reguláciu a spoľahlivú, sebakritickú kultúru bezpečnosti, ktorá neustále hľadá riziká, ktoré by jej mohli uniknúť. A to je niečo, čo Čína ešte neukázala, že má (rovnako ako Rusko, ktoré tiež plánuje postaviť pár krásnych nových elektrární), píše týždenník.

V každej krajine je nezávislá regulácia komplikovanejšia, keď dané odvetvie existuje predovšetkým z vôle štátu. Bez vlád by sa súkromné spoločnosti skrátka nerozhodli stavať jadrové elektrárne, zdôraznil The Economist. Čiastočne je to kvôli rizikám, akými môžu byť miestny odpor alebo zmeny vo vládnej politike. Týždenník v tejto súvislosti poukázal na uzatvorenie jadrových elektrární v Nemecku po Fukušime, ktoré vláda do tej doby považovala za bezpečné. Hlavným rizikom pre súkromné firmy je ale to, že reaktory sú naozaj príliš drahé.

Nižšie kapitálové náklady, o ktorých sa kedysi hovorilo v súvislosti s modernými postčernobyľskými konštrukciami, sa nedostavili. Pár nových reaktorov, ktoré sa stavajú v Európe, už ďaleko prekročilo svoje veľké rozpočty. A v Amerike, ktorá má najväčšiu flotilu jadrových elektrární, plyn ťažený z bridlíc zrazil cenu jednej z alternatív, uviedol týždenník.

Aby jadro hralo väčšiu rolu, musí buď zlacnieť alebo iné spôsoby výroby elektriny musia zdražieť. Teoreticky druhá možnosť znie nádejne: za škody, ktoré životnému prostrediu spôsobuje spaľovanie fosílnych palív, sa neplatí. Stanovenie ceny za uhlíkové emisie, ktoré by brali v úvahu riziko zmeny klímy, by vyhnalo nahor cenu fosílnych palív. Ale zatiaľ sa nezdá, že by kdekoľvek mohla byť stanovená a udržaná taká cena za fosílne palivá, aby to malo pre jadrovú energetiku nejaký význam.

Na každý pád by bola konkurencieschopnejšia, ak by bola lacnejšia. Cez desaťročia štedrých vládnych výskumných programov to ale nevyzerá pravdepodobne. Inovácii sa obvykle darí tam, kde veľa nápadov môže navzájom súťažiť, kde sa nováčik môže rýchlo dostať do hry a kde je uvoľnená regulácia. Niektoré technológie obnoviteľných energií tieto kritériá spĺňajú a následne zlacňujú. Ale pre jadrovú energiu k tomu nevedie žiadna zjavná cesta. Jej stúpenci tvrdia, že malé, masovo vyrábané reaktory by nemali niektoré problémy ako dnešné monštrá. Ale aby dochádzalo k skutočnej inovácii, takéto reaktory by potrebovali veľký trh, na ktorom by si mohli konkurovať. A takýto trh neexistuje.

Jadrová inovácia je stále možná, ale nenastane cez noc: veľryby sa vyvíjajú pomalšie než muchy octomilky. To neznamená, že jadrová energia len tak zmizne. Teraz kúpené reaktory môžu nakoniec fungovať aj v 22. storočí. A rušenie zaplatených reaktorov, ktoré by mohli fungovať ešte roky – ako to urobilo Nemecko – príliš zmysel nedáva. Niektoré krajiny, ktoré sa obávajú o bezpečnosť dodávok ďalších energetických zdrojov, budú atómové reaktory ďalej stavať – rovnako ako štáty, ktoré myslia na obstarávanie jadrových zbraní. A pokiaľ ceny fosílnych palív vzrastú a zostanú vysoké, jadro môže opäť učarovať. Ale prísľub globálnej transformácie je preč, uzavrel The Economist.

ČTK, energia


Súvisiace články



Copyright © 2010-2014 energy online, a.s. | Design & Technology by MONOGRAM

Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby.

Používame spravodajstvo ČTK a TASR, ktorých obsah je chránený autorským právom. Všetky práva vyhradené.

Ochrana autorského práva.