Riley: Európa by mala využiť potenciál bridlicového plynu

Vyhliadky na ťažbu plynu z bridlicových hornín v Európskej únii sa ďalej zhoršujú a chudobné Bulharsko sa teraz po Francúzsku stalo druhou krajinou, ktorá zakázala jeho ťažbu pomocou takzvaného hydraulického štiepenia. Zelení aktivisti po celej Európe proti sľubnému zdroju energie spúšťajú svoje kampane kdekoľvek, kde sa objaví záujem o rozvoj týchto nálezísk, konštatoval Riley.

Množstvo predstaviteľov Európskej komisie a Európskeho parlamentu sa už obáva, že v dôsledku týchto kampaní môže bridlicový plyn mať rovnaký osud ako geneticky modifikované plodiny (GMO). Tie Európa pod tlakom zelených aktivistov odmietla, zatiaľ čo v Amerike a inde vo svete ich bez problémov využívajú.

Avšak ekonomické a strategické dôsledky bridlicového plynu sú proti GMO neporovnateľné. Ak Európa nedovolí jeho rozvoj, hrozí jej podľa Rileya výrazná deindustrializácia, strata ekonomickej konkurencieschopnosti a oslabenie energetickej bezpečnosti.

Dôsledkom rozvoja bridlicového plynu v USA bude zhoršenie ekonomickej a strategickej pozície Európy pre ignorovanie nového energetického zdroja. V USA už prudká expanzia jeho ťažby zrazila cenu plynu na približne štvrtinu jej úrovne v EÚ, čo výrazne znížilo energetické náklady tamojšieho priemyslu. EÚ naopak podľa britského experta hrozí, že pre vysoké ceny ropy a plynu úplne stratí svoj kedysi vysoko rozvinutý chemický priemysel i ďalšie výrobné odvetvia.

Spojené štáty teraz vďaka rozvoju bridlicového plynu a ropy, kanadských ropných pieskov, ťažby v Mexickom zálive a ropných nálezísk pri pobreží Brazílie smerujú k získaniu energetickej nezávislosti aspoň v rámci západnej pologule. To podľa Rileyho povedie k oslabovaniu amerického záujmu o udržiavanie bezpečnosti ropných oblastí na Blízkom východe. Ak USA z oblasti nakoniec stiahnu svoju piatu flotilu, nahradí ich v pozícii garanta stability v regióne pravdepodobne Čína. Jediným ďalším veľkým dodávateľom energetických surovín pre Európu je už len Rusko.

Pri takomto vývoji budú musieť krajiny ako Veľká Británia a Francúzsko prehodnotiť rozsah svojej vojenskej prítomnosti vo východnom Stredomorí a v Perzskom zálive, uvádza expert. "Európa nemôže očakávať, že sa bude môcť v životne dôležitých situáciách svojej energetickej bezpečnosti trvalo spoliehať na dobrú vôľu priateľskej superveľmoci," uzavrel Riley.

Zdroj: ČTK, energia