cena energie
blog energomania
Odborná kniha „Architektúra energetických výrobní na báze plynu“ je spoločným dielom autorského tímu z Fakulty architektúry STU v Bratislave. Ako uviedla spoluautorka diela Ľubica Ilkovičová, estetika pri energetických stavbách na Slovensku nie je dostatočne doceňovaná. Investori sa podľa nej vybúria na technológiách a drahých zariadeniach a na architektúru už nezostane priestor.
„Každý vie, že energia a architektúra súvisia. Nechceli sme to dokazovať obálkou alebo energeticky úspornou fasádou, ale práve naopak skôr technológiou, ktorá vyrába energiu. Viazali sme to na architektonický výraz, lebo spojenie architektúry a energetických stavieb je na Slovensku menej tradičné,“ skonštatovala.
Zahraničná inšpirácia
Na Slovensku pri energetických zariadeniach nemožno veľmi hovoriť o architektúre, hovorí ďalej Ilkovičová. „Sú to skôr stavby. Výnimkou je paroplynový cyklus v Bratislave a v Malženiciach,“ dodala.
Podľa Ilkovičovej by si slovenskí investori mohli brať príklad zo zahraničia. Za najväčší problém pokladá, že slovenskí architekti nie sú v mnohých prípadoch oslovení vôbec alebo príliš neskoro. „Na Slovensku sú architekti oslovovaní v druhom alebo možno až v treťom rade, prípadne nie sú oslovovaní vôbec. Oslovení sú len inžinieri, ktorí vytvoria stavbu ako takú. Vytvárané sú tak len typové projekty, typové haly a to je vlastne všetko,“ vysvetlila.
V západnej Európe je podľa nej bežné, že architektonický tím úzko spolupracuje s technologickým zariadením. „Synergia jednotlivých autorov, čo sa týka teórie, architektúry a stavebných inžinierov musí byť,“ zdôraznila Ilkovičová.
Foto: energia.sk/Michal Jesenič
Niekoľkoročné úsilie
Autori v knihe predkladajú návrhy a modelové riešenia kogeneračných výrobných zariadení na báze zemného plynu. Z pohľadu procesu tvorby považujú autori za najkomplexnejšiu analytickú časť diela, ktorej príprava trvala zhruba dva roky. „Museli sme hľadať jednotlivé konkrétne príklady. Následne sme ich kategorizovali a identifikovali technológiu, ktorá sa tam nachádza. Potom prišla druhá časť a to aplikácia týchto poznatkov. Prišli sme k nejakým záverom, ale tie sme museli preveriť,“ ozrejmil spoluautor knihy Yakoub Meziani.
Energetické výrobne sú v praxi jednoúčelové objekty s premyslenou štruktúrou. Akademická práca však autorom i študentom poskytla priestor experimentovať a vytvoriť z nich multifunkčné stavby, nie výhradne priemyselného charakteru. „Prínos bol v tom, že výrobu sme mohli umiestniť z urbanistického hľadiska nie na periférii mesta, ale niekde v centre,“ dodal Meziani.
Podpora EkoFondu
Vydanie odbornej publikácie vyšlo s finančnou podporu neinvestičného fondu EkoFond. „Žiadosť, ktorá prišla z fakulty architektúry nás oslovila tým, že spája technológiu s tým pekným, s ktorým sa môžeme stretnúť v rámci každodenného života. Autori nám ukázali v rámci samotnej žiadosti, že táto „škaredá“ technológia môže byť ukrytá v peknej budove, ktorá môže zlepšiť kvalitu nášho života. Tým, že bude estetická a môže zostať mestotvorným prvkom a že nebude zabalená do nejakej šedej neforemnej kocky, ktorá nám zavadzia a okolo ktorej sa nám ťažko chodí. Ale, že to môže byť zaujímavá a atraktívna budova a nemusí to byť práve nákupné centrum,“ uviedla pre portál „energia“ Eva Guliková, správkyňa EkoFondu.
© energia
