“Podľa nás oneskorenie môže súvisieť so zmenami na mnohých postoch v PGE, samozrejme by sme chceli, aby bol tender vyhlásený skôr, ale čakáme,” povedal denníku Adam Rozwadowski, riaditeľ poľskej odnože francúzskej spoločnosti Areva, o ktorej sa hovorí ako o jednom z kandidátov s veľkými šancami dodať Poliakom technológiu pre jadrovú elektráreň. V decembri po troch rokoch z pozície predsedu predstavenstva PGE odišiel Tomasz Zadroga. Poľské médiá špekulovali, že mohlo ísť o dôsledok mocenských stretov vo vládnej Občianskej platforme.

Prvá poľská jadrová elektráreň s inštalovaným výkonom 3.000 MW by mala elektrickú energiu začať vyrábať v roku 2020. Ide o investíciu, ktorej hodnota môže dosiahnuť 50 mld. poľských zlotých.

Jadro vs. bridlicový plyn

Odborníci neoficiálne tvrdia, že oneskorenie môže súvisieť aj s tým, že stále nie je jasné, či by sa Poľsku vyplácalo ťažiť plyn z bridlíc, ktorého má údajne najväčšie zásoby v Európe. “V poľskej jadrovej politike môže nastať zásadný posun. Ak by dobývanie bridlicového plynu bolo relatívne lacné, to on sa stane hlavným palivom,” citoval denník nemenovaného experta. “Pozastavenie projektu môže súvisieť s čakaním na novelizáciu štátnej energetickej politiky do roku 2030,” povedal Krzysztof Žmijewski z Varšavskej polytechniky.

Odozva zo zahraničia

V piatok (3.2.) skončili s medzinárodné konzultácie k poľskému programu rozvoja jadrovej energetiky. Podľa denníka Rzeczpospolita len zo samotného Nemecka prišlo 30.000 listov, pripomienky mali aj iné krajiny sveta. Rakúsko požiadalo Varšavu o dvojstranné rokovanie.

PGE tvrdí, že v harmonograme výstavby jadrovej elektrárne môžu nastať len malé zmeny. “Nebudú mať vplyv ani na začiatok stavby, ani na spustenie samotnej elektrárne,” povedala poľskému denníku Marta Lauová z tlačového oddelenia PGE.

ČTK, energia